Takéto poruchy vznikajú ako dôsledok jemného poškodenia centrálnej nervovej sústavy. Spolu s poruchami správania sú najčastejšou príčinou, ktoré rodičov s deťmi privedú k psychológovi a následne k špeciálnemu pedagógovi. Špecifické vývinové poruchy sa prejavujú najmä počas vzdelávacieho procesu, aj preto ich nazývame poruchami učenia. Dieťa si osvojuje čítanie, písanie a počítanie podstatne pomalšie a ťažšie, ako sa to od jeho veku, úrovne inteligencie a vzdelávacích možností očakáva. „Poruchy učenia označujeme prívlastkom „špecifické“, pretože nie sú spôsobené mentálnou retardáciou, postihnutím zraku, sluchu a motoriky a nie sú ani dôsledkom nepriaznivého vplyvu rodinného prostredia. Za „vývinové“ ich označujeme preto, že jedným z faktorov je ich vrodený pôvod, dedičnosť. Vznikajú na základe dysfunkcií centrálnej nervovej sústavy, nevyzretosti kognitívnych (poznávacích) centier mozgu,“ vysvetľuje logopedička a špeciálna pedagogička PhDr. Edita Ondrušová.
Špecifické vývinové poruchy sa vyskytujú častejšie v kombináciách, než izolovane. V ich názve sa stretávame vždy s predponou „dys“, ktorá znamená porušený, chybný. Dyslexia je vývinová porucha čítania, dysgrafi a a dysortografi a zasa písania, vývinová porucha počítania sa nazýva dyskalkúlia. Dyspraxia je porucha funkcií týkajúcich sa riadenia pohybu. Dysfázia je vrodená porucha vývinu jazykových schopností, centrálne podmienené narušenie produkcie a porozumenia hovorenej reči. DYSLEXIA sa prejavuje neschopnosťou čítať, alebo veľmi ťažkopádnym čítaním. Čítanie je zložitý proces, pri ktorom musí byť dieťa schopné zamerať pozornosť na text, nerozptyľovať sa tým, čo sa deje okolo neho, ani inými myšlienkami. Musí zreteľne vidieť tvar písmen, aby sa mohli preniesť do mozgu. Očami prechádza zľava doprava po písmenách a v rovnakom okamihu skladá z reťazca písmen slová, vety. Najobvyklejšie sú ťažkosti vo fonologickom spracovaní, v procese, pri ktorom neznáme slovo mozog rozkladá na zvukové zložky. Akoby tieto deti mali problémy rozlúštiť v mozgu kód na pretransformovanie písmen do im zodpovedajúcich hlások.
Niektoré deti majú problémy s vizuálnym vnímaním. Mozog takéhoto dieťaťa dobre nerozoznáva alebo si chybne vykladá tvary písmen na stránke. Ťažkosti im robí aj rozkladanie slov na slabiky a skladanie slabík do slov. Dyslexia je porucha prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať. Je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach. Čítanie dyslektického dieťaťa je nápadné tempom čítania, je chybné a ťažkopádne, dieťa chybne číta slová i slabiky, vynecháva slová i písmená, nedodržiava interpunkčné znamienka a zamieňa tvarovo podobné písmená: b/d, b/p, p/d, m/n. Korekcia dyslexie trvá s odborníkom tri-štyri roky, pri nácviku porovnávania písmen zrakom používa terapeut rozličné pomôcky, napríklad kartičky, pexesá, kocky – mäkké a tvrdé.
Pri poruche zámeny i/y napríklad používa terapeut kocky, na mäkkej kocke je napísané „i“, na tvrdej „y“ a hmatový vnem sa v mozgu dieťaťa zafixuje a dlhodobým opakovaním sa posilní centrum pre zapamätanie rozdielu i/y. Korekcia sluchového vnímania
spočíva v rozlišovaní, analýze a syntéze slov, v rozlišovaní dlhej a krátkej samohlásky, slabiky a v správnej intonácii pri čítaní. Hlavnou a veľmi účinnou pomôckou pri tejto korekcii je bzučiak. Dieťa stláča prstom gombík a vyslovuje slová, pri dlhých musí bzučať – pri dlhých slabikách dlho, krátko pri krátkych. Dlhodobým
a pravidelným cvičením sa takto dĺžka slabík zafixuje. DYSGRAFIA sa často vyskytuje u detí s dyslexiou alebo dysortografiou, ale nie je to pravidlo. Postihuje grafický, písomný prejav, osvojovanie tvarov písma. Príčiny ťažkostí s písaním sú individuálne. Najčastejšie ide o motorické (pohybové) ťažkosti – dieťa nevie pracovať s písacími potrebami. Dokáže síce robiť úkony potrebné na vytvorenie písmen, ale nesprávne funguje časť jeho mozgu, ktorá zabezpečuje postupnosť a neprerušovanosť týchto úkonov.
Porucha jemnej motoriky je príčinou ťažkostí pri úkonoch spojených s presnou prácou prstov – pri písaní, kreslení, zaväzovaní si šnúrok, zapínaní gombíkov, strihaní a podobne. Porucha vizuálneho vnímania zapríčiňuje ťažkosti pri rozpoznávaní tvaru písmen a ich umiestnení. Písmo dysgrafika je nezrelé alebo nečitateľné, napriek jeho úpornej snahe. Problémom je aj to, že dieťa píše úhľadne len vtedy, keď píše extrémne pomaly a venuje písaniu veľmi dlhý čas. Písanie je potom preň príliš únavné a vyčerpávajúce. Môže preto získať až odpor k písaniu či úplne odmietať písať. Tieto deti preto nesmieme preťažovať písaním. Náprava nespočíva v opisovaní textov či prepisovaní zošitov.
Cvičenia majú byť kratšie, ale pravidelné. Nácvik písania ovplyvňuje úroveň rozvoja grafomotoriky, zrakového a sluchového vnímania, pravoľavej a priestorovej orientácie. Pri nácviku písania sú dôležité uvoľňovacie cviky, ktoré napomáhajú plynulé a rýchle písanie. Rovnako je veľmi dôležité správne držanie pera či ceruzky, správne sedenie pri písaní, výška stoličky a stola. Deti s poruchou písania často potichu veľmi trpia. Pomôcť im môžu profesionálni terapeuti, rodičia i učitelia. „Prvé triedy pre dyslektikov a deti s poruchou učenia boli otvorené v sedemdesiatych rokoch na ZŠ na Jelenej ulici v Bratislave a moja terapeutická prax ukazuje na to, že pre deti postihnuté dygrafiou je najdôležitejšie posilniť a utvrdiť hrubú a jemnú motoriku a celkovú pohybovú aktivitu detí.“ DYSORTOGRAFIA je porucha pravopisu. Často sa vyskytuje v kombinácii s dyslexiou a dysgrafiou. Býva príčinou veľkého počtu chýb v diktátoch, ale aj pri opisovaní textu. U dysortografikov sa často diagnostikujú poruchy sluchového vnímania alebo rozlišovania – deti „nepočujú“ správne, čo sa im diktuje. Pritom sluch majú v poriadku. Často im chýba cit pre jazyk a majú problémy s praktickým uplatnením dobre a vzorne naučených pravidiel a poučiek. „Pri korekcii dysortografických a pravopisných chýb používam opäť cvičenie so bzučiakom, cvičenia s kartičkami, na ktorých je obrázok a slovo, aby si dieťa dokázalo spojiť obrázok s pojmom. Predkladám deťom vytlačené texty so slovami, do ktorých dopĺňajú vynechané písmená,“ vysvetľuje svoje postupy pri korekcii chýb Edita Ondrušová.
Špecifické vývinové poruchy učenia sú zadefinované v Medzinárodnej zdravotníckej klasifikácii chorôb, čo je dôkazom toho, že sú problémom nielen pedagogickým, ale aj medicínskym. Stanovením diagnózy sa vaše dieťa vo vyučovacom procese stáva žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Podľa druhu a stupňa poruchy (charakter poruchy určí vyšetrenie) zabezpečuje škola starostlivosť – výchovu a vzdelávanie – aj formou školskej integrácie, teda začlenením žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vytvorením podmienok prostredníctvom individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu. Súčasná legislatíva zároveň zastrešuje ochranu a akceptovanie práv dieťaťa na pôde školy.
[quote_box_center]ČO MÔŽEME PRE SVOJE DIEŤA UROBIŤ?
• Vytvoriť dieťaťu zázemie, akceptovať ho a pomôcť mu prijať jeho „handicap“, posilniť jeho sebavedomie neustálym povzbudzovaním,
• denne trpezlivo a naozaj dôsledne pracovať s dieťaťom, len tak sa dostaví želaný výsledok,
• rešpektovať rady odborníkov, spolupracovať so školou, čo je kľúčové pre úspešné napredovanie dieťaťa.[/quote_box_center]
Deti s poruchami učenia musia duševne veľmi ťažko a tvrdo pracovať, preto nešetrime slovami chvály a uznania. Dôsledky týchto porúch – depresie, frustrácia či traumatizácia detí – zapríčinené školskými neúspechmi, sú často závažnejším problémom než samotné poruchy. „Moja dlhoročná prax s týmito deťmi len potvrdzuje prozaické slová – chváliť, chváliť a chváliť, aj za tie najdrobnejšie pokroky, lebo tie vedú k veľkým úspechom,“ dodáva na záver špeciálna pedagogička a logopedička PhDr. Edita Ondrušová.
[dropcap type=“1″]T[/dropcap]Oľga Belešová
