SNÍVAL SI UŽ ODMALIČKA, ŽE SA RAZ DOSTANEŠ NA OLYMPIÁDU?
Áno, sníva o nej každý športovec. Keď som v roku 2000 sedel s otcom pred televízorom a boli OH v Sydney, pozerali sme plávanie a výkony Moravcovej, Hacketta alebo Thorpa, povedal som si, že raz chcem byť medzi nimi.
AKO SI SA DOSTAL K PLÁVANIU?
Vybrali to pre mňa rodičia a to jednak zo zdravotných dôvodov, keďže ako malý som mal problémy s dýchaním, a aj preto, že plávanie je celkom bezpečné a ja som nebol najšikovnejšie dieťa. Pri inom športe by som sa pravdepodobne prizabil. 🙂
KEDY SI ZAČAL S PLÁVANÍM?
Ako štvorročný.
ČO TI UTKVELO Z TVOJICH ZAČIATKOV?
Najvýraznejšiu spomienku mám asi na svojho prvého trénera. Mal tak dva metre, bradu po pupok a v ruke metlu, ktorou nás odstrkával od brehu, keď sme príliš dlho oddychovali.
AKÝ ZÁŽITOK SA TI NAJVIAC VRYL DO PAMÄTI?
Je ich niekoľko, ale najvýraznejšie sa mi vryl do pamäti prvý bazén, v ktorom som trénoval. Doteraz viem, akej farby boli kachličky, ktoré boli rozbité, aká bola voda, ktorá sprcha nefungovala a kde tiekla najteplejšia voda…
NA ČO STE SA V DETSTVE NA TRÉNINGOCH NAJVIAC ZAMERIAVALI?
Na úplnom začiatku to bolo iba zoznamovanie sa s vodou, aby som sa nebál si na ňu ľahnúť, nepanikáril, keď sa potopím. Neskôr sme sa učili základy kraula a znaku, kopať nohami, preplávať šírku bazéna. Časom to už bol celý bazén a ten, kto to zvládol, postúpil do druhej skupiny, kde sa už s iným trénerom venoval ďalšiemu zdokonaľovaniu techniky a učil sa všetky štyri plavecké spôsoby.
AKÝ ŠTÝL SI SA NAUČIL AKO PRVÝ?
Buď kraul alebo znak, presne si nepamätám.
ČO BOLO PRI ZAČIATKOCH NAJŤAŽŠIE?
Ísť do bazéna a trénovať, aj keď sa mi nedarilo, nechcelo, alebo mi bola zima.
KTO BOL TVOJ NAJVÄČŠÍ VZOR?
Dvaja austrálski plavci – Ian Thorpe a Grant Hackett. Práve ich dvoch som ako malý videl plávať na olympiáde v tých disciplí- nach, v ktorých teraz plávam ja.
BOL NA TEBE BADATEĽNÝ TALENT UŽ ODMALIČKA, ALEBO SI SI ÚSPECH MUSEL VYDRIEŤ?
Ja som skôr druhý prípad. Ako dieťa som nepatril medzi najlepších v skupine, nové veci som sa učil pomaly a vždy som musel makať o trochu viac, aby som sa vedel vyrovnať súperom.
AKO SI SPOMÍNAŠ NA SVOJICH PRVÝCH TRÉNEROV? KTORÝ TI DAL NAJVIAC?
Čo sa mojej momentálnej výkonnosti týka, tak môj súčasný tréner Gabo Baran, ale u neho som posledných 8 rokov. Z detských trénerov to bol Josef Světlík, trénoval ma s nejakými prestávkami od 5 až do 14 rokov a má obrovskú zásluhu na tom, aký mám vzťah k športu.
POUŽÍVALI STE PRI TRÉNINGOCH AJ RÔZNE PLAVECKÉ POMÔCKY?
Áno, na začiatku sú to len plavecké dosky, časom pribúdajú plutvy, packy a ďalšie.
V AKOM VEKU SI SI UVEDOMIL, ŽE BY Z TEBA MOHOL BYŤ PROFESIONÁLNY PLAVEC?
Vlastne si to neuvedomujem doteraz, beriem to ako zábavu, svoje hobby, ktoré robím, pretože ma to baví.
KOĽKO POHÁROV A MEDAILÍ MÁŠ DOMA?
Ani neviem, pohárov môžem mať tak 15, medailí tak 120–150. Pravdupovediac, medaily som ešte nepočítal, ale svoju prvú by som spoznal.
ODLOŽIL SI SI AJ NEJAKÝ TALIZMAN ALEBO HMOTNÚ SPOMIENKU Z DETSTVA, KTORÁ TI PRIPOMÍNA NEJAKÝ ÚSPECH?
Konkrétny úspech nie, ale stále mám a používam svoju prvú plaveckú dosku, ktorú mám už dobrých 17 rokov.
ROBIL SI POPRI PLÁVANÍ AJ INÉ ŠPORTY?
Skúšal som triatlon a keď mám možnosť a môžem, vždy sa rád zúčastním na nejakých pretekoch.
MYSLÍŠ SI, ŽE JE DÔLEŽITÉ ROBIŤ AJ INÉ ŠPORTY?
Áno, v mladom veku určite. Čím viac športov si človek vyskúša, tým bude mať väčší prehľad o tom, čo ho baví a na čo má talent. Napríklad v Austrálii je zvykom, že deti do takých desiatich rokov robia 4 či 5 športov naraz.
AK BY SI SA MOHOL OPÄŤ ROZHODNÚŤ, IŠIEL BY SI DO PLÁVANIA ZNOVA?
Áno, je to krásny šport a tie hodiny monotónnej driny v bazéne za to stoja.
MYSLÍŠ SI, ŽE SA DÁ UPLATNIŤ AJ BEZ TALENTU?
Určite. Treba istú dávku talentu, ale aj keď ho človek nedostane do vienka veľa, vždy sa to dá kompenzovať tvrdou drinou. V konečnom dôsledku teda talent nie je rozhodujúci faktor. Tým je odhodlanie a vytrvalosť.
ČO BY SI ODKÁZAL DEŤOM, PRÍPADNE ICH RODIČOM, PREČO JE PLÁVANIE TEN SPRÁVNY ŠPORT?
Okrem toho, čo sa človek o plávaní dočíta takmer všade, že je to šport, ktorý prospieva celkovému rozvoju tela, je zdravý, nehrozí takmer žiadne riziko zranení a tak ďalej, môj názor je, že plávanie by mal naozaj ovládať každý. Či už to niekto neskôr bude robiť na vrcholovej úrovni, alebo len v lete na kúpalisku, pre dieťa je to skvelá aktivita, spozná nových ľudí, zlepší si imunitu a vytvorí si pozitívny vzťah k športu a pohybu. Rodičia nebudú mať aspoň strach zobrať dieťa k moru.
[dropcap type=“1″]T[/dropcap] Barbora Žiačiková ml.
[dropcap type=“1″]F[/dropcap] Allan Banik
