R – Rozprávačka
KM – Krvinka Malvínka
B – Bábätko
SK: Sestričky krvinky
R: Milé deti (šepká), práve vstupujeme do bruška na krátku návštevu našich dvoch kamarátov – bábätka a krvinky Malvínky.
Približuje sa tlkot srdiečka
R: Pst, musíme byť potichu, aby sme chlapčeka nezobudili. Už sme celkom blízko, spravíme len jeden krok….
KM: Rýchlo sa niečoho chyťte!
R: Čo? Čože? Ach… (počuť hlasné štikútanie) Jáj, no toto. Au. Jau! Ale takéto privítanie (štikúúút) Deti, veď to je zemetrasenieeeee… Utekajmeeee.
KM: Ale čoby zemetrasenie?! Tamten malý pahltník sa nahltal plodovej vody.
B: No, (štikúúút) dovoľ. Ja som si z nej len (štikúúút) trochu logol!
KM: To iste, kamarát. (drum, drum), keby to tak bolo, tak by som sa nemusela držať pupočnej šnúry, aby som nespadla. Vieš, aký je to pocit? (štikúúút) Ako držať za chobot kýchajúceho slona!
R: Prosím, to máš pravdu. Ale aj tak nerozumiem, čo sa to deje?
KM: Má štikútavku.
R: A kedy mu to prejde?
KM: Podľa toho, koľko vody pohltal, tak si o 10 sekúnd. Takže 10, 9…
KM, R: 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1, 0.
R: (chvíľu ticho) Už?
B: Konečne. (štikúúút) Ale nie!
R: Čo budeme robiť? Veď celé bruško sa otriasa. No toto, aké je už bábo veľké!
KM: Sestričky krvinky sa snažia koľko vládzu.
KM: Počuj, čo si to pohltal?
B: Iba trošku kakaa.
KM: A?
B: … maslového rožku s jahodovým lekvárom.
KM: To som si mohla myslieť. Už zase.
R: Ale to sú dobré raňajky. (štikúúút) Au.
KM: To áno, ale nie trikrát za deň.
B: Čo mám robiť, keď mi chutí?
KM: Lenže okrem toho si stále niečo pýtaš! Odkedy si začal cítiť chute aj na jazyku, je tu hotová reštaurácia.
B: Tuším to už prestáva…. Mohlo…. mohlo by to byť už fajn.
R: Môžem sa pustiť pupočnej šnúry?
B: Ale hej.
KM: Hotovo. Je načase, aby si sa niečo naučil o chutiach.
B: Netreba. Už všetko viem! Viem, ako chutia tvarohové rezance, rezeň, buchty, tlačenka, hranolčeky, lievance, čipsy…
KM: No, dobre, dobre. Ale vieš, na akých častiach jazyka cítiš chuť?
B: Predsa na celom!
KM: Nevie, nevie… A deti to vedia?
R: Možno. Krvinka Malvínka, prečo sa ich nespýtame?
KM: Jasné, dobrý nápad… Tak ja teda poviem básničku a v nej bude niekoľko hádaniek, dobre?
B, R: Platí.
KM: Takže, deti, bábo, pripravte sa. Začíname:
KM:
Jazyk to je vlhké čudo,
v ústach tróni ako kráľ.
Vyplazte ho na mňa hrdo,
pozrieme sa na ten dar.
Na jazyku štyri chute,
každá svoje miesto má,
nemusia sa skrývať v kúte,
je to parta senzačná.
Povedz Danko, aj ty Radka,
Na špičke je len chuť …
B: SLADKÁ.
A po stranách, povedz Hana,
schováva sa tu chuť …
B: SLANÁ
Po nej na rad prišla
na stranách chuť …
B: KYSLÁ
A napokon povedz Dorka,
na konci je len chuť …
B: HORKÁ
KM: Bravó. Zvládli sme to, dokonca aj bábo vedelo odpovedať!
B: Akosi som z toľkého rozmýšľania vyhladol.
KM: A máme to tu zase!
R: A na čo máš chuť?
B: Na slané a sladké! Čím viac, tým lepšie. Ale iba varené a pečené.
KM: Mal by si od mamičky chcieť zeleninu a ovocie, v tých je veľa vitamínov.
B: Vedel som, že to povieš.
KM: A okrem toho by si mal spomaliť. Týmto tempom sa tvoja mamička nafúkne ako lopta.
B: A nenafúkne, chcem len z každého trošku.
R: Ale Malvínka má pravdu. Zelenina a ovocie by ti prospelo.
B: Chcem jesť! Uáuáuá
KM: V poriadku. Ale na tvojom mieste by som si dala niečo ľahké. Čo keď to znovu preženieš a dostaneš štikútavku?
B: Nejakú dobrotu.
KM: O tých tvojich chúťkach by sme mohli zložiť aj pesničku.
R: To nie je zlý nápad!
B: Pesničku? Tak teda zložme.
KM: No, nedbám. Ale musíš mi sľúbiť, že budeš počúvať.
B: Sľubujem.
KM
Bábo v brušku štikúta,
keď sa veľmi nahltá,
cukrík, salám, ba i kaša,
to je hrozná kucapaca.
A to jeho štikút-štiky,
počuť snáď až do Afriky,
raz sa naje dosýta,
a hneď ďalšie vypýta:
B
Nestačili mi tie párky,
mám tu ďalšie objednávky.
Chcem slivkové guľky
aj žemľové hurky.
Nedívaj sa medzi prsty,
veď ja vôbec nie som tlstý.
Okrem toho každý vie,
že mamička za dvoch je!
KM:
Aj keď ti to príde divné,
si bábätko na omyle.
No hoci ste v tele dvaja,
mamička vždy papá sama.
KM + R
Mal by si jesť vitamíny,
môžeš rovno začať nimi.
V zelenine, ovocí,
býva veľa pomoci.
Obyčajná paprika
bacily hneď zatýka.
Citrón, kivi, pomelo,
pochúťkou sú pre telo.
Cesnak, pór i cibuľa,
zje ich každý šikula,
maliny a egreše,
lepšie sú jak krémeše.
KM:
Pojedz syrov do sýtosti,
narastú ti po nich kosti,
Aj kakao je z mlieka,
telo sa hneď pozviecha.
B:
„Kakavko“ je najsamlepšie!
do hrdla mi samé stečie,
netreba ho žuť
a má skvelú chuť!
KM + R:
Mal by si jesť vitamíny,
môžeš rovno začať nimi.
V zelenine, ovocí,
býva veľa pomoci.
Obyčajná paprika
bacily hneď zatýka.
Citrón, kivi, pomelo,
pochúťkou sú pre telo.
Cesnak, pór i cibuľa
zje ich každý šikula,
maliny a egreše,
lepšie sú jak krémeše.
KM, B, R:
B: Teda, to som toho už pojedol.
KM: To veru hej. A už sa pekne zaokrúhľuješ.
B: A to znamená, že budem tučibomba?
KM: Nie. Jednoducho už bolo načase. Čochvíľa budeš mať 30 týždňov, a musíš si začať vytvárať bábätkovskú slaninku.
R: A koľko musí pribrať?
KM: Počkaj, hneď to spočítam. Teraz váži okolo jedného kila.
R: Ako vrecúško cukru.
KM: Približne. A za ďalších desať týždňov musí jeho váha narásť na zhruba 3, 5 kila. (ťuká do kalkulačky) Takže to je 2, 5 kila za 10 týždňov, to máme 10 delené 2, 5 rovná sa 40 deka za týždeň.
R: Vau.
B: A načo mi je toľko slaninky?
KM: Na to, aby ti nebola zima, keď sa narodíš.
B: Čo je to zima?
KM: Opak tepla. Tu v brušku je okolo 37 °C, čo je bežná teplota ľudského tela. Ale vonku je teplota oveľa nižšia, je tam chladnejšie. Chápeš?
B: Bŕŕŕ. Áno. Ako si na to zvyknem?
KM: Rovnako ako si zvykli všetky deti, ktoré nás počúvajú. Tvoje telo bude v čase narodenia pripravené na iné podmienky, už ho nebude potrebné chrániť v brušku ako doteraz.
R: A okrem toho majú ľudia oblečenie, však deti? Preto im nie je zima ani keď vonku mrzne.
B: Bŕŕŕ. To aby som hneď začal s tým opaľovaním.
KM: Nie s opaľovaním, ale s obaľovaním! (chichoce sa)
B: To je jedno. Ale, kam sa mi ten tuk uloží? Dúfam, že nie na uši. Už teraz mi dosť odstávajú.
KM: Neboj sa. Tuk sa ukladá pod kožu. A uši máš v poriadku. Keď trošku priberieš, budú sa zdať menšie.
B: Tak teda dobre. Môžem si už niečo objednať?
KM: Niečo objednať? Aha, až teraz som pochopila, kam tým mieriš, pahltník jeden.
B: Sama si predsa vravela, že to potrebujem.
KM: Vzdávam sa! Ale nech je to len jedna vec, nech sa nám zase neotriasa celý bruškodom!
B: Chcem kakao!
KM: Ale nie.
B: Jedna vec, Malvínka. A dobre vieš, že kakao mám najradšej na svete. Rád plávam v kakaovom bazéne.
KM: (smeje sa) Tak je to teda! Nedbám veru. Tak už potiahni za pupočnú šnúru.
B: Mám chuť na kakao, kakao chcem. Mamička najdrahšia pošli ho sem.
R: Ako krásne zatvára očká. Vyzerá ako malá bábika.
KM: Len spinkaj, bábätko.
USPÁVANKA
KM: Haja, haja, hajinky,
odpočiň si malinký.
Keď raz bábo všetko zvládne,
zvládne hravo každopádne,
keď sa už dosť naučí,
na konci sa pritúli
v mamičkinom náručí.
Celú rozprávku si môžete vypočuť tu:
Postavy nahovorili:
bábätko: Mravec , krvinka Malvínka: Petra Polnišová,
rozprávačka: Bibina Ondrejková, autor textu: Tatiana Kubišová,
autor hudby: Rudolf Pepucha, réžia: Lucia Tarbajová, zvuk: Karol Horváth,
