Homeopatia – placebo, alebo …?

Moje prvé stretnutie s homeopatiou bolo náhodnou hrou osudu. Pochádzam z lekárskej rodiny, starý otec bol pediatrom a viacerí príbuzní lekárske povolanie „dostali do vienka“. Zdravotná starostlivosť bola nielen nám deťom, ale aj ostatným poskytovaná podľa najlepšieho vedomia a svedomia ako aj podľa najnovších poznatkov vtedajšej doby. Častokrát sme boli s chrípkou poslaní vyležať ju do postele, na hnačku sa zaručeným receptom stala prísna diéta a antibiotiká na angínu boli predpísané len na základe opakovaných výterov. V dospelosti som teda nemala pochybnosť o správnosti ani o adekvátnosti lekárskych odporúčaní.

Detské ochorenia sú už dávnou minulosťou, sama mám vlastné deti, ktoré ma mnohému učia. Dlhú dobu som mala dojem, že som už počula takmer všetky možné lekárske diagnózy, prognózy a latinské termíny. Prekvapila ma vlastná triapolročná dcéra, ktorej sa na rúčke spravila nehojaca sa rana. „Asi si nepekne rozškriabala štipanec od komára,“ pomyslela som si a namazala chladivou masťou. Lenže rana nemizla, naopak začala sa zväčšovať. V hlave som prebehla možnosti – ekzém to nie je, ani kiahne nie, tak sa to predsa musí zahojiť. Nestalo sa a v priebehu ďalšieho dňa či dvoch som jej našla na tele takýchto ložísk niekoľko. Chtiac – nechtiac sme navštívili detskú lekárku a odišli s diagnózou impetigo – bakteriálna kožná infekcia – a  – prvými antibiotikami za dcérin život v ruke. Po týždni liečby som si vydýchla a záležitosť považovala za uzavretú. Po ďalšom týždni som pri kúpaní opäť našla malé ložisko. Takto sa začal kolotoč odovzdávania si tejto infekčnej choroby v našej rodine. Absolvovali sme to všetci – polročný syn, ja, partner, opäť dcéra. Pár vyrážok sme natreli, pár nových sa u niektorého člena objavilo.

Každodenne som sa desila večerného kúpania, čo opäť nájdem. Oprala som, vyžehlila a vydezinfikovala všetko, čo sa dalo. V kožnej ambulancii nás už dobre poznali. Lekárka navrhla výtery celej rodiny v rámci pátrania po bacilonosičovi a preliečenie ďalšími antibiotikami. Vyžiadali sme si krátky čas na rozmyslenie a medzitým sme so synom  v rámci pravidelných kontrol navštívili ambulanciu rizikových novorodencov. Otvorene som sa pediatričky spýtala na možnosti liečby impetiga. Odchádzali sme o poznanie múdrejší: „Staphylococcus aureus alebo Streptococcus pyogenes sú baktérie obľubujúce vlhko a lekári ich poznajú aj ako nemocničné baktérie. Žijú na koži a pri oslabenej imunite ju napadnú. Liečba je podľa závažnosti ochorenia lokálnymi alebo celkovými antibiotikami. Preventívne opatrenia nie sú veľmi účinné, táto baktéria je odolná voči dezinfekčný aj pracím prostriedkom a vysokej teplote pri žehlení.“ Prvotná pochybnosť vo mne rástla po užití celkových antibiotík a vystriedaní viacerých druhov antibiotických mastí – problém sa nielenže vracal, ale bola som si aj vedomá, že nadmerné branie antibiotík neprospieva samotnému imunitnému systému. Po odchode z rizikovej ambulancie sa k tomuto váhaniu pridružilo tvrdenie lekárky – pri oslabenej imunite je napadnutá koža. Táto veta sa mi zdala čoraz logickejšia. Veď okolo nás je nespočetné množstvo baktérií a vírusov, na ktoré niektorí ochorejú a iní nie.

shutterstock_108972656

Mať silnú imunitu znamená nebyť chorý. Spásonosná myšlienka bola na svete: Posilniť imunitu tak, aby sme baktérii nedali šancu! Ľahko sa hovorí, ale ťažšie koná. Otázka znela: čo mám urobiť, aby sa v tak rekordnom čase posilnila obranyschopnosť detí natoľko, aby natrvalo vyzdraveli? Rozhodli sme sa s partnerom držať vyrážky ešte chvíľu masťami pod kontrolou a dať šancu – ale čomu, komu? Počas pátrania sme narazili na zmienku o homeopatii, ktorú sme považovali za akúsi formu bylinkárstva. Rozhodli sme sa vyskúšať. Nasledoval telefonát homeopatovi a váhavá otázka: „Prosím Vás, dalo by sa homeopatiou vyliečiť impetigo?“ Odpoveď váhavá nebola, dohodli sme si stretnutie, na ktoré sme šli s deťmi obaja – musím konštatovať – nepripravení. Do okamihu homeopatického interview som netušila, že vyšetrenie môže trvať takmer dve hodiny. Nevedela som ani, že sa dá položiť toľko otázok a zistiť toľko podrobností. Otázky týkajúce sa nielen prejavov ochorenia, ale aj reakcií detí na teplo, chlad, vietor, more a iné poveternostné vplyvy, chutí na určité jedlá a averzie k iným, kvality a polohy pri spánku, povahy a osobnej i rodinnej anamnézy mi nedávali zmysel. Homeopat bol však na základe týchto informácií schopný určiť lieky. Na moje veľké prekvapenie – jeden pre dcéru a úplne iný pre syna. Nechcela som odísť bez vysvetlenia a tak sme sa s partnerom dozvedeli, že homeopatia sa použitím látok rôzneho pôvodu (nielen rastlinného) ako aj princípom ich spracovania líši od bylinkárstva. Homeopati hľadajú na základe podrobných otázok jedinečnosť prejavov ochorenia u konkrétneho človeka, čo im pomáha určiť správny liek.

shutterstock_217144480

Na záver padlo ešte jedno dôležité upozornenie: „Po podaní homeopatického lieku prestaňte vyrážky natierať, aby sme videli účinok.“

Odišla som plná vnútorných pochybností. Ako môžeme prestať natierať infekčné vyrážky na ktoré zaberajú len antibiotiká? Ako môže mojim deťom pomôcť tých pár cukrových guľôčok v malom vrecúšku, keď im nepomohlo niekoľko túb mastí a tabletiek? V živej pamäti mám moment uloženia všetkých krémov do škatule a podanie homeopatického lieku. Syn mal najväčšie ložisko na palčeku pravej ruky. Dva dni som tŕpla a odolávala nutkaniu natrieť miesto antibiotickou masťou. Na tretí deň sa chrasta z rany odlúpila a ja som stála zoči-voči krásnej, zdravej, ružovej koži pod ňou. Impetigo u oboch detí v priebehu jedného týždňa nenávratne zmizlo, bez použitia iných ako homeopatických liekov. U dcéry sme ešte ako bonus získali odpadnutie bradavice z ukazováka na pravej ruke.

Ďakujem naším deťom za túto lekciu. Od tejto doby nás homeopatia sprevádza, pretože je jemnou, príjemnou a účinnou metódou liečby mnohých ochorení. J

[dropcap type=”1″]T[/dropcap] Jana Kováčová