Ako je to vlastne s dojčením, s tradičným symbolom materstva? Vnímajú ho súčasné ženy ako nevyhnutný servis pre svoje dieťa alebo majú z neho aj radosť? Či pociťujú skôr úzkosť zo straty svojej pôvodnej krásy, ktorú ich partner tak obdivuje, a v obavách zo zmeny tvaru a pevnosti prsníkov dojčenie podvedome odmietajú? Asi každá tehotná žena si kladie otázky, zvažuje, potláča strach i nepokoj a hľadá odpovede, ktoré neublížia jej dieťatku.
Nie každej mamičke je dopriate dojčiť
Občas dilemu rozotne príroda. Zďaleka nie všetky mamičky sa môžu pýšiť bohatou zásobou mlieka. Nejedna je nútená umývať fľaštičky s cumlíkom hneď po pôrode. Hoci práve psychika dokáže veľké divy. Inokedy rozhodnú existenčné dôvody. Ak matka pracuje vo firme, kde slušne zarobí, a partner práve stratil prácu (čo dnes nie vôbec výnimočná situácia), jediným riešením je, aby na materskej zostal otecko. A výživa materským mliekom potom prestane byť aktuálna. Dojčenie v prípade zamestnanej ženy sa vždy k spokojnosti matky i dieťaťa zorganizovať nedá.
Materským mliekom k silnej imunite
Nikto nepochybuje, že materské mlieko predstavuje nenahraditeľný bonus pre dieťa. Dojčením začne mamička písať jeho celoživotný chorobopis, ktorý okrem informácií o očkovaní a bežných prechladnutiach, nebude obsahovať veľa lekárskych záznamov. Je štatisticky dokázané, že dojčené deti sú odolnejšie voči infekciám a ich organizmus sa dokáže lepšie brániť nákaze v detských kolektívoch, či už v škôlke alebo v škole. Dojčené deti netrpia tak často ochoreniami dýchacích ciest, zápalmi stredného ucha a infekciami tráviaceho traktu, ich sánky a zuby sa správnejšie vyvíjajú. Fundament, ktorý od mamičky dieťa celé mesiace prijíma, sa prejaví aj neskôr, keď vyrastie. V dospelosti bývajú dojčené deti lepšie chránené pred vysokým krvným tlakom, obezitou, aterosklerózou a tým aj infarktom. Hoci v tejto fáze života ovplyvňujú svoj zdravotný stav aj sami, či už pozitívne alebo negatívne.
A je tu ešte jeden dôležitý moment. Dojčenie spĺňa detskú potrebu ľudského kontaktu a zdravých sociálnych väzieb. Blízkosť matkinho tela, jej dotyky, tlkot srdca, hlas a rytmus dýchania, ktoré intenzívne vníma, mu sprostredkúvajú dôležitý pocit bezpečia.
Príprava už počas tehotenstva
[pull_quote_center]„Dojčené deti sú odolnejšie voči infekciám a ich organizmus sa dokáže lepšie brániť nákaze v detských kolektívoch, či už v škôlke alebo v škole.“[/pull_quote_center]
Na dojčenie sa žena pripravuje už počas tehotenstva. Pozitívnym prístupom, ktorý po psychickej stránke stimuluje tvorbu mlieka tesne po pôrode, a aj dobrou informovanosťou. Čítať múdre knihy a užitočné brožúry či články na internete treba stíhať do prvého plaču dieťatka. Keď si mamička donesie z pôrodnice milovaný balíček, veľa času na podobné aktivity už mať nebude. Zásadný je aj postoj okolia k dojčeniu. K úspešnému potrebuje podporu a pomoc partnera, ale i príbuzných, priateliek a tiež lekára.
[quote_box_center]
Čo dojčenie poskytuje mamičke?
- Tesnejší kontakt s dieťaťom, ktorý ju uspokojuje po emocionálnej stránke.
- Komfortnejšie organizovanie kŕmenia, pri cestovaní či výletoch potrebuje len málo pomôcok, čerstvé mliečko má neustále so sebou.
- Šetrenie financií, pretože kvalitná umelá výživa nie je zanedbateľnou položkou rodinného rozpočtu na mesiac.
- Zaujímavý zdravotný bonus – zníženie rizika rakoviny prsníka.
[/quote_box_center]
Strava mamičky má byť pestrá
Dojčenie nie je len o výžive dieťaťa, ale aj matky. Všetko, čo ona skonzumuje alebo vypije, sa premietne aj do zloženia materského mlieka. Preto je veľmi dôležitá skladba jej stravovania. To však neznamená, že sa má z obáv stravovať diétne a kŕmiť sa len cestovinami, ryžou, na pare pripraveným kuracím mäsom a všetko zapíjať mliekom. Naopak, mala by jesť pestro, aby dieťaťu zabezpečila prísun všetkých vitamínov, minerálov a ostatných výživových látok. Po každom jedle však treba sledovať reakcie dieťatka, či ho nebude napríklad bolieť bruško.
[pull_quote_center]„Dojčenie v prípade zamestnanej ženy sa vždy k spokojnosti matky i dieťaťa zorganizovať nedá.“[/pull_quote_center]
Už neplatí, že treba jesť za dvoch, viac mlieka sa preto tvoriť nebude, a hrozí neželený nárast hmotnosti. Skôr sa odporúča dodržiavať dostatočný pitný režim, no preháňať to s tekutinami tiež netreba. Vhodné sú nesýtené minerálne vody, bylinkové čaje, najmä odvary z anízu, feniklu a mäty, džúsy z mrkvy či z jablka. Pozor však na rizikové potraviny či nápoje, ktoré môžu dieťaťu skomplikovať trávenie. Je preto múdrejšie ignorovať minerálky s bublinkami, či nápoje s obsahom dráždivých látok, akými sú káva a čierne čaje, tiež šťavy z citrusových plodov, ktoré môžu spôsobiť alergie. Nevyhnutné je, samozrejme, úplne vylúčiť alkohol a fajčenie.
[quote_box_center]
Život denne prináša
- Prvé týždne sú komplikované, ale neskôr treba dojčiť striedavo vždy z jedného a pri ďalšom dojčení z druhého prsníka. Takto dieťatko dostane predné i zadné mlieko, ktoré je sýtejšie.
- Odstrekovať mlieko, ktoré môžeme mať k dispozícii pre dokrmovania dieťatka alebo pre prípad výnimočnej návštevy kina, sa dá aj ručne, stláčaním bradaviek medzi palcom a ukazovákom. Lepším riešením je však odsávačka. Stačí aj kvalitná ručná, ktorá odsávanie uľahčí a urýchli. Uložené v chladničke v uzavretej fľaške vydrží odstriekané materské mlieko 72 hodín.
- Dĺžka dojčenia nie je predpisom. Niektoré deti sú hotové po 5 minútach, iné potrebujú až 20 minút.
- Dôležitá je poloha, matka i dojča si časom nájdu tú najlepšiu. V prvých týždňoch, keď sa dieťa iba učí dobre uchopiť prsník, treba vyskúšať aj polohu v ľahu naboku. Keď dieťa spevnie, ideálna je poloha v sede. Matka má byť opretá o pevné pozadie a pod ruku, ktorou dieťa drží v náručí, sa odporúča podložiť si väčší vankúš (dnes dostať kúpiť aj špeciálny v tvare U, ktorý si matka navlečie okolo bokov a oprie sa oň rukou aj s dieťaťom). Podobnými opatreniami odľahčuje chrbát a šiju a ušetrí si bolesť z nesprávneho sedenia.
- Ak bradavky bolia alebo praskajú, do ich okolia treba vtrieť trochu mlieka, ktoré obsahuje látky s antiseptickými účinkami, alebo použiť nechtíkový krém, ktorý dieťatku neuškodí.
[/quote_box_center]
Všetkému je raz koniec
Je veľa otázok, ktoré s týmto obdobím, výnimočným pre matku i dojča, súvisia. Po akom čase vlastne prestať s dojčením, aby si dieťatko stihlo vybudovať skutočne odolnú imunitu? Kedy ho začať prikrmovať a pridávať mu k mliečku aj ovocie, zeleninu a ďalšie potraviny? Ako riešiť rôzne situácie počas dojčenia, napríklad či užívať antikoncepciu alebo dodržiavať diétu? Ako sa vrátiť do pôvodnej formy? Nedá sa odpovedať naraz na všetky otázky, preto sa problematike dojčenia budeme v našom časopise venovať aj inokedy.
[quote_box_center]
Prečo je materské mlieko to pravé pre dieťa?
- Obsahuje menej bielkovín ako kravské, z ktorého sa vyrábajú produkty umelej výživy.
- Pri kontakte materského mlieka so žalúdočnou kyselinou dieťaťa sa robia jemné zhluky bielkovín, zatiaľ čo bielkoviny kravského vytvoria veľké hrudky, pre dojča ťažšie stráviteľné.
- Tuky z materského mlieka sú ideálnym zdrojom energie i stavebnou látkou na tvorbu očnej sietnice a nervového tkaniva.
- Prítomný enzým lipáza pomáha lepšie stráviť mliečne tuky.
- Mliečny cukor v materskom mlieku dodáva takmer polovicu energie, na rozdiel od sacharidov v kravskom mlieku, ktoré pre vyššiu sladivosť zvykajú dieťa priskoro na sladkú chuť.
- Materské mlieko podporuje tiež rozmnožovanie baktérií, ktoré zlepšujú črevnú flóru, čím sa buduje imunita dojčaťa a aj odolnosť proti hnačkovým ochoreniam.
- Buduje aj obranyschopnosť voči rôznym vírusovým a bakteriálnym infekciám a znižuje riziko rozvoja alergií v neskoršom veku.
[/quote_box_center]
[pull_quote_center]„Matka sa má stravovať pestro, aby dieťaťu zabezpečila prísun všetkých vitamínov, minerálov a ostatných výživových látok.“[/pull_quote_center]
Lilien, 28 rokov, dizajnérka:
Tešila som sa na tehotenstvo, tešila som sa na syna a rovnako som sa tešila na dojčenie. Považujem to za dobrý štart pre zdravie môjho dieťaťa, v našej rodine sa vždy dbalo na kvalitnú výživu. Odmalička ma k zdravému stravovaniu viedli rodičia. Všetko bolo fajn, môj syn i ja sme sa rýchlo skonsolidovali a našli si vhodný čas, pohodlnú polohu i rytmus dojčenia. Bola som spokojná a on, ako sa zdalo, tiež. Aj keď som spočiatku bývalá unavená, lebo sa budil aj trikrát v noci a vždy ho bolo treba nakŕmiť. Každá mama vie, čo so ženou spraví chronicky prerušovaný spánok. Po dvoch mesiacoch však už spával dlhšie bez prestávky, no večer sa potreboval aj dobre napapať. A vtedy mu akoby moje zásoby prestávali stačiť. Vypil všetko do poslednej kvapky a aj tak sa mu málilo. Plakával, akoby bol ešte hladný. Lekárka mi poradila pridať umelú výživu. Našťastie bol na fľašku zvyknutý, lebo som si zvykla mlieko aj odsávať a nakŕmiť ho ním na prechádzke v parku. Takže som syna bez problémov dojčila ďalej. Ale postupne sa mi tvorilo stále menej mlieka, zásoby sa redukovali, takže som musela pridať viac umelej výživy. Dôvodom bol asi stres. Bývala som v tom čase často sama aj celé dni, pretože manžel chodieval na zahraničné služobné cesty. Nech bola príčina akákoľvek, dnes už svojho štvormesačného syna nedojčím. Je mi to veľmi ľúto. Hoci, na druhej strane sa cítim trochu slobodnejšie, ako rodina si môžeme už dovoliť plánovať vonkajšie aktivity častejšie ako predtým.
Lucia, 34 rokov, finančná poradkyňa:
Moja dvojročná dcérka je doslova závislá od dojčenia. Teda v dobrom slova zmysle. Spočiatku som si nebola istá, či budem mať vôbec dostatok mlieka. Som drobnejšia, prsia nemám veľmi výrazné, zaobišla som často aj bez podprsenky. Navyše som si z rozprávania mojej mamy pamätala, ako po silnej viróze s vysokými teplotami mlieko už po mesiaci stratila. Všetko bolo napokon úplne inak. Po prvých komplikovanejších týždňoch, keď radosť z rozbiehajúceho sa úspešného dojčenia negovala vyčerpanosť z častého vstávania v noci, sa situácia pomaličky znormalizovala. Malá krásne ťahala a ja som v ďalších mesiacoch nebadala žiadny úbytok mlieka. Vydržali sme do prvých narodenín a o chvíľu oslávime druhé. Po celý ten čas nebola moja dcéra ani raz chorá, ak nerátam jednodňovú hnačku v siedmom mesiaci, keď som jej začala dávať ovocnú výživu. A chvíle, keď ju pri dojčení držím v náručí, sú pre mňa stále úžasné. No zároveň si uvedomujem, že je to pre mňa aj istý stav neslobody, odísť z domu bez nej môžem vždy len na pár hodín. Ešte som však nenašla odvahu túto silnú väzbu preťať. Som presvedčená, už to nie je len o výžive, ale viac o psychike. Moja dcérka sa totiž pri dojčení vždy krásne upokojí.
[dropcap type=“1″]T[/dropcap] Elizabeth Lehmann