Ako podporiť zamestnávanie matiek?

Ste matkou malých detí, ale už dostatočne veľkých na to, aby išli do škôlky a vy naspäť do práce? Ak nepatríte k tým, čo majú veľké šťastie, dobre viete, že návrat do zamestnania vôbec nemusí byť jednoduchý. A pokiaľ ste pred „materskou“ nepracovali, prácu si možno vôbec nenájdete. Na Slovensku máme ešte v tomto smere oproti západným – najmä severským krajinám – obrovské resty. Možno sa to však zmení.

Na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny hľadajú možnosti, ako podporiť matky s malými deťmi, aby sa dostali naspäť do zamestnania a aby motivovali firmy k zavádzaniu flexibilných foriem práce – napríklad kratších pracovných úväzkov, telepráce a podobne. Zvažuje sa forma národného projektu, do ktorého sa budú môcť zamestnávatelia zapojiť a získať prostriedky, dotácie na vytváranie takýchto miest alebo detských kútikov. O tejto téme sme sa porozprávali s riaditeľkou Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR Oľgou Pietruchovou.

V akom štádiu je Národný projekt?

Projekt je v prípravnej fáze, takže zatiaľ sa nedá hovoriť o konkrétnych veciach. Je to skôr o tom, že ministerstvo momentálne získava spätnú väzbu na to, čo trh potrebuje, aby sa dal projekt nastaviť tak, ako je očakávané. Má byť vytvorený na podporu opatrovateľských služieb pre deti a na podporu zamestnanosti matiek s malými deťmi. Projekt sa rozbieha práve teraz a čerpať by sa mal do konca roka 2015.

Už teraz ale môžeme predpokladať, že niečo iné potrebuje Bratislavský kraj a iné zvyšok Slovenska…

Medzi Bratislavským krajom a zvyškom Slovenska sú výrazné rozdiely. V Bratislave je dopyt po službách – jasliach a škôlkach – vyšší, čoho následkom je až polovica nevybavených žiadostí o prijatie detí do materskej školy. Nedostatok je tu teda veľmi veľký a oveľa viac rodičov čerpá príspevok na starostlivosť o dieťa do veku troch rokov. Znamená to, že deti sú niekde umiestnené a matky pracujú. Zvyšok Slovenska je skôr opačný príklad – matka väčšinou zostáva s dieťaťom do troch rokov doma. Vplývajú na to, samozrejme, aj nižšie zárobky, takže „mimobratislavská“ matka má menšiu motiváciu vrátiť sa do zamestnania, pretože by dostávala len o pár eur navyše.

Ako sme na tom v porovnaní so zahraničím?

Slovensko sa vyznačuje veľmi nízkou zamestnanosťou matiek s deťmi do šesť rokov. Pracuje ich približne iba 40 %, čo je neporovnateľné so zvyškom Európskej únie, kde je práca na polovičný úväzok alebo domáca práca viac rozšírená. Zosúladenie rodinného a pracovného života a služby sú tam na oveľa vyššej úrovni. To je niečo, čo by chcelo ministerstvo zmeniť.

Francúzsko – ľudia, ktorí tam žijú, hovoria, že jasle a škôlku majú na „každom rohu“. Pre ženy dilema rodina verzus práca neexistuje, môžu mať oboje.

Škandinávske krajiny – majú vysoké investície do služieb súvisiacich s rodinami. Odráža sa to na vysokej pôrodnosti žien.

Česko – má flexibilný model čerpania rodičovskej dovolenky, ktorý môže byť pre nás tiež určitou inšpiráciou. Matky si môžu vybrať, ako dlho budú čerpať rodičovský príspevok. Ak ho budú poberať kratšie, budú dostávať mesačne viac.

Flexibilita a individuálne formy prispôsobenia si rodinného a pracovného života sú rozhodujúce.

shutterstock_151028462

Máme zákony, ktoré sú ústretové k zamestnaným matkám?

Naša legislatíva je modernejšia ako spoločnosť. V zákonníku práce máme flexibilný pracovný čas, kratší pracovný čas, domácu prácu, teleprácu či zdieľané pracovné miesto. Využívajú sa však veľmi málo. Dá sa povedať, že legislatívne podmienky sú nastavené dobre a nie je problém s nimi variovať. Problém je v postoji spoločnosti. Matka, ktorá nie je s dieťaťom až do troch rokov doma, je „krkavčia matka“. Kvalita vzťahu nezávisí od toho, či s ním trávi 24 hodín denne, alebo pracuje a zároveň sa mu venuje.

Akí sú naši zamestnávatelia?

Zamestnávatelia sú rôzni. Niektorí zastávajú názor, že najlepší kapitál firmy sú dobrí ľudia – snažia sa s mamičkami na materskej dovolenke udržiavať kontakt. Sú ale aj takí, týka sa to hlavne tých, čo ponúkajú menej kvalifikované pracovné miesta, kde na pozíciu čaká 5-6 ďalších uchádzačov, kde nie je problém ich obmieňať a teda chýba motivácia udržiavať si zamestnancov. Ťažko paušalizovať, ale fakt je, že mnohí by mohli pre to robiť viac, ale potrebujú sa dozvedieť, že sa to oplatí. Investície do zosúladenia rodinného a pracovného života a vytváranie prorodinného pracovného prostredia nie sú investíciou navyše, ale investíciou do ľudí, ktorá sa im vráti. Motivovaní a spokojní ľudia pracujú lepšie, čo často znamená vyššie zisky pre firmu.

Ako podľa vás vyzerá ideálna firma?

Ideálna firma je taká, ktorá si váži vlastných zamestnancov a zamestnankyne a je si vedomá toho, že najväčší kapitál firmy sú dobí ľudia a je schopná individuálne reflektovať ich potreby. Mala by mať nastavený čo najširší diapazón možností – flexibilný pracovný čas, práca z domu, voľno vtedy, kedy ho zamestnanec potrebuje, poskytovanie podpory – mnohé firmy majú svoje škôlky a jasle. Závisí to samozrejme od možností a od veľkosti firmy.

Muži na rodičovskej dovolenke – áno či nie?

Jednoznačne áno. Muž na rodičovskej dovolenke je prínosom nielen pre ženu, ktorá je tak sčasti odbremenená a môže sa vrátiť do práce, ale prínos aj pre otcov samotných, pretože ich vzťah k dieťaťu je potom úplne iný, keďže s ním trávia viac času. Skúsenosti v takýchto prípadoch ukazujú dokonca nižšiu rozvodovosť, pretože harmónia rodiny je úplne iná, keď je otec do výchovy zapojený naplno a úlohy nie sú striktne rozdelené. Treba zdôrazniť aj to, že u nás je silné hnutie otcov, ktorí sa cítia diskriminovaní a znevýhodňovaní po rozvode, pretože nemajú prístup k vlastným deťom. Starostlivosť o deti sa začína po narodení, nie po rozvode, čiže vyššie zapájanie sa otcov – či už formou čerpania určitej časti rodičovskej dovolenky alebo kratšieho pracovného času, a tým trávenia času s rodinou, je prospešná ako pre ženy, tak aj pre mužov a pre deti samotné.

[dropcap type=”1″]T[/dropcap] Barbora Žiačiková ml.