K detskej mozgovej obrne väčšinou dochádza počas pôrodu. Presne tak to bolo aj v Nellynkinom prípade. „Kým prichádzala na svet, nastali komplikácie. Lekári tak pôrod museli ukončiť kliešťami,“ vysvetľuje otec Enrico. Dôsledkom komplikácií býva nedostatok kyslíka. V takomto prípade ihneď dochádza k urýchlenému odumieraniu buniek. Nelly bola bez nádychu štyri minúty. Tie zapríčinili, že má od narodenia zníženú schopnosť pohybu. Okrem nôh ju „neposlúchajú“ aj ruky. Problémy má predovšetkým s jemnou motorikou.
Pomôcť má pupočníková krv
Nelly sa stále posúva maličkými krokmi vpred. Postupne si zlepšuje svoje pohybové schopnosti. Súčasná medicína by ju však nevyliečila tak, aby mohla chodiť. Prvotná príčina diagnózy mozgovej obrny je totiž neliečiteľná. Nová nádej sa však črtá vďaka kmeňovým bunkám z pupočníkovej krvi. Tú lekári Nelly odobrali, keď prichádzala na svet. Vďaka tomuto rozhodnutiu jej rodičov má reálne šance, že bude chodiť. Pred pôrodom netušili, že táto voľba by niekedy mohla zmeniť budúcnosť ich dcéry.
Prvá zo Slovenska
Vďaka projektu Pomocná ruka spoločnosti Cord Blood Center (CBC) sa podarilo Nellynku, ako prvé slovenské dieťa, zaradiť do klinickej štúdie na liečbu detskej mozgovej obrny kmeňovými bunkami z pupočníkovej krvi.. Rodinná banka CBC túto liečbu nielen zastrešila, ale financovala aj náklady spojené s cestou. Pre väčšiu pohodu rodine vybavila aj sprievodcu. Do americkej nemocnice v Durhame Duke University Hospital, ktorá má jedno z najlepších detských oddelení v celom USA, Nelly spolu s rodičmi pricestovala v máji minulého roku.
Nelly sa polepšilo
Návšteva Ameriky priniesla so sebou aj prvé viditeľné výsledky. „Nellka je iná. Zlepšila sa jej artikulácia, predtým jej nebolo dobre rozumieť. A teraz sa jej pusa nezastaví po celý deň,“ smeje sa pani Vadovičová, Nellynkina mamina. Pokroky si všimla aj pri kreslení hranatých tvarov. „Neviem však povedať, či je to zásluhou liečby, keďže až o dva roky sa dozvieme, kedy presne Nelly dostala pupočníkovú krv,“ dodáva mamina, ktorá verí vo vyliečenie kmeňovými bunkami.
[quote_box_center]Aké sú Nellynkine pokroky?
- má lepšiu jemnú motoriku,
- hovorí zrozumiteľnejšie,
- je samostatnejšia,
- v škôlke ostáva sama, predtým jej spoločnosť robila mamina, pretože Nelly by sa bez pomoci nezaobišla,
- zlepšili sa jej pohybové schopnosti, už nepotrebuje mať stále pri sebe dospelú osobu, stačí jej pomoc od kamarátok zo škôlky.
[/quote_box_center]
Žiadne biele plášte
Nelly zo začiatku zrejme nevnímala, že sa ocitla v nemocnici. Ako zdravotnícke centrum totiž nepôsobila. Napokon, cítili by ste sa ako v nemocnici, keby lekári nenosili biele plášte, ale chodili by v „civile“? V tejto americkej nemocnici na stenách nájdete dokonca aj fotografie detí, ktoré tam vyliečili. Na každom kroku rodina cítila, že lekári kladú veľký dôraz, aby sa tam pacienti cítili dobre. Aj Nelly sa cítila ako doma. A to bol cieľ. Veď Duke University Hospital musí navštíviť celkovo trikrát v priebehu dvoch rokov, po májovej liečbe teda už len dvakrát.
Štvordňová liečba
Napriek tomu, že väčšina malých pacientov sa v nemocnici cíti ako doma, každé ráno do nej len dochádzajú. Noci trávia spolu s rodičmi v hoteli a štyri dni po sebe ráno ich kroky vedú na to isté miesto – do nemocnice. Tak dlho totiž trvá liečba – od pondelka do štvrtka. Program je pevne stanovený. Aby Nelly podali infúziu, ktorá možno vylieči jej chorobu, musela absolvovať veľa vyšetrení a rôznych kontrol. Pondelok sa začal formalitami, nasledovali pohovory s odborníkmi o všetkých aspektoch liečby. Na malú Nelly čakali aj neurologické a psychologické vyšetrenia a príprava na deň D. V utorok 7. mája jej lekári pichli prvú infúziu, ktorá ju môže postaviť na nohy. Šanca na úspech bola 50%. Nelly totiž potrebuje dve infúzie. Tie sa však musia dávkovať s odstupom jedného roka. Ide o model dvojito zaslepenej klinickej štúdie. To v praxi znamená, že nielen rodina Vadovičovcov, ale ani ošetrujúci odborníci netušia, v ktorej fáze dostane dievčatko infúziu pupočníkovej krvi a v ktorej iba placebo. „Jedna polovica detí dostane svoju vlastnú pupočníkovú krv, druhá infúziu s neškodnou tekutinou. Obe majú ružovú farbu. Po prvej liečebnej návšteve sa deti znovu vrátia o rok,“ približuje postup liečby hlavná riešiteľka štúdie svetového mena, profesorka Joanne Kurtzbergová.
Žiačka ako iné deti
Nelly Vadovičová, dievča, ktoré od detstva statočne bojuje s detskou mozgovou obrnou, onedlho oslávi svoje šieste narodeniny. Čas sadnúť si po prvýkrát do školských lavíc už pomaly klope na dvere. Nelly sa preto vo februári chystá ísť na zápis. Rodičia sú rozhodnutí ju prihlásiť do normálnej školy. Veď v obci Voderady, odkiaľ rodina pochádza, ani žiadna špeciálna škola nie je. Okrem toho Nelly vraj už teraz ako 5-ročná vie napočítať do štyridsať a rozpoznať všetky tlačené písmenká abecedy. Rodičia veria, že ich dcérku sa podarí plne integrovať a že kmeňové bunky ju postavia na nohy. Držme malej Nellynke palce, nech je šikovná prváčka, ktorú úsmev nikdy neopustí!
Prečítajte si tiež:
[dropcap type=“1″]T[/dropcap]Eva Brodnianska
