Lekári sa pôvodne domnievali, že celiakia je iba zriedkavé ochorenie a ešte pred 20-timi rokmi bol evidovaný jeden prípad na tisíc ľudí, ale dnes sa pomer výrazne zvyšuje (1:150). Nejde však o definitívne číslo, lebo stále je medzi nami veľa ľudí, ktorí o svojej chorobe ani len netušia. Odborníci odhadujú, že diagnostikovaných je iba 10 percent všetkých prípadov celiakie.
Prvé múčne jedlo – prvé varovné signály
Ak ide o dieťa, u ktorého celiakiu potvrdilo lekárske vyšetrenie, asi každému rodičovi je jasné, že rodinný stereotyp treba zmeniť. Ale nenastúpi iba model mesačnej či polročnej diéty, po ktorej bude všetko fajn. Celiakia je beh na dlhú trať, z ktorého sa časom rozvinie osobitý životný štýl. Klasické prejavy sú však pri pozornom sledovaní dieťaťa neprehliadnuteľné. Ochorenie môže prepuknúť v detskom veku, ale aj neskôr, v dospelosti. Rizikové obdobie, kedy sa výraznejšie prejavuje, je krátko potom, čo deti začnú konzumovať potraviny, v ktorých je lepok (krupicová kaša, piškóty, múčne jedlá…). Celiakia sa teda často začína už koncom prvého roka života. Nie je však ničím zvláštnym, keď sa diagnostikovanie ochorenia presúva až do dospelosti.
A prejavy?
Napr. hnačky, bolesť bruška, vracanie, nechuť do jedla, únava, afty v ústach…
Príznaky sa však nedajú súhrnne vložiť do jednej poznávacej množiny, líšia sa podľa veku, v ktorom sa ochorenie prejaví. Jednou kategóriou sú dojčence a batoľatá (ak by už vedeli rozprávať, určite by sa sťažovali na zažívací trakt). V tomto najútlejšom veku môže na problém upozorniť napr. naduté bruško, hnačka, objemná zapáchajúca stolica, vracanie aj nechutenstvo… U detí v školskom veku je podozrivým napríklad pomalý rast dieťaťa, aj preto by rodičia mali dbať na vyšetrenie u lekára. Jedným z poznávacích znakov je aj chudokrvnosť alebo rachitída (krivica).
Partnerstvo na celý život
V žiadnom prípade neplatí, že celiakia je črevné ochorenie, z ktorého deti časom vyrastú! Je to možno nepríjemné konštatovanie, ale treba sa zmieriť s tým, že táto diagnóza uzatvára s pacientom partnerstvo na celý život. Vie byť aj nebezpečná a v dospelosti sa k tráviacim problémom môžu pridať aj ďalšie ťažkosti. Za celiakiou sa niekedy skrýva málokrvnosť, osteoporóza, neurologické a psychiatrické ochorenie, ale aj neplodnosť, kožné či pečeňové ochorenie. Jednoznačné určenie diagnózy je v rukách špecialistov, ktorí majú stanovené presné postupy. Zlatým diagnostickým štandardom stále zostáva krvný test a v prípade pozitívneho výsledku enterobiopsia – teda odber vzorky črevnej sliznice – aj u detí.
[pull_quote_center]Nezabúdať na kontrolu aj u takých potravín, ako napr. jogurty, nátierkové maslo, majonéza, dokonca v mnohých potravinách sa čoraz častejšie objavuje pšeničný škrob. Ten ryžový, kukuričný a zemiakový je však v poriadku a pre diétu vhodný. Bezlepkové potraviny sú vždy označené – väčšinou je to obrázok klasu, ktorý je preškrtnutý alebo je zloženie potraviny popísané slovne.[/pull_quote_center]
Kde sa vlastne problém ukrýva?
V tom, že organizmus niektorých detí aj dospelých neznáša lepok (glutén). Nastupuje trvalá neznášanlivosť bielkovín pšenice, raži, ovsa či jačmeňa. Obrazne povedané, práve lepok je nepriateľ číslo jeden, ktorý privodí všetky problémy. Citlivo reaguje najmä sliznica tenkého čreva a môže vzniknúť chronický zápal. Sliznica tenkého čreva je vystlaná klkmi a malými výstupkami, takzvanými mikroklkmi, ktoré zväčšujú povrch a zabezpečujú vstrebávanie živín. Pri celiakii sa však tieto klky vyhladzujú, pričom dochádza k poškodeniu sliznice, jej povrch sa znižuje, objavujú sa problémy s trávením a vstrebávaním živín. Aj z tohto jednoduchého obrazu je zrejmé, že by mala nastúpiť tvrdá obrana. A tou je radikálne obmedzenie lepku. Bez milosti, bez ústupkov. Raz a navždy! Hovoríme teda o prísnej bezlepkovej diéte (úplné vylúčenie obilninovej múky z potravy).
Čo použiť na prípravu múčnych jedál – chleba, pečiva, zákuskov?
Komerčne prístupnú bezlepkovú múku, eventuálne sójovú, kukuričnú alebo ryžovú múku. K dispozícii je veľké množstvo hotových bezlepkových prípravkov. Aj keď, pravdou je, že moderné technológie výroby potravín znásobili prítomnosť gluténu prakticky vo všetkých vyrábaných, upravovaných alebo konzervovaných potravinách. Dnes sa vyrába biela múka, ktorá sa nám síce zdá kvalitná, ale práve tá obsahuje veľa lepku. Aj preto si ju pekári a gazdinky pochvaľujú, je ideálna na pečenie a cesto sa dá pekne vypracovať. Pri zostavovaní jedálneho lístka sa treba mať na pozore a siahnuť po kombinácii ryže, kukurice, zemiakov a ďalších bezlepkových potravín…
Vydržať a odolať nástrahám
Špeciálne dôležitá pri tomto ochorení je disciplína. Lekár môže rodiča malých pacientov navigovať správnym smerom, odporučiť spôsob liečby, kontrolovať zdravotný stav, ale pacient svojou životosprávou a dodržiavaním diéty ovplyvňuje sám svoj ďalší osud. „Zoštíhlela som, moja pleť bola krajšia, celkovo som sa cítila oveľa lepšie a zatiaľ, čo ostatné priateľky raz chudli a potom priberali, moja hmotnosť sa nemenila. Naučila som sa vychutnávať vôňu lepkového pečiva a dnes mi už vôbec nechýba. Naopak, v mojej domácnosti nenájdete žiadnu pšeničnú múku a rodina si zvykla stravovať sa takmer bezlepkovo, zdravo,“ konštatuje s úsmevom mladá mamička, ktorá sa o svojej diagnóze dozvedela iba nedávno.
Verdikt je jasný: celiakia je chronické a celoživotné ochorenie. Zatiaľ definitívne nevyliečiteľné – ale životným štýlom a diétou výrazne ovplyvniteľné.
Tvrdé diétne zásady – veľké zdravotné úspechy
„Viem, že ochorenie mojej dcérky je celoživotné, ale dnes už vnímam aj jeho pozitívne stránky: dokážem upiecť chlieb, nelení sa mi pripraviť kukuričné placky, nepoznáme v rodine šunku, ktorá je plná múky a chýba v nej mäso, pozorne sledujem zloženie výrobkov. V jedálničku nám pribudlo ovocie aj zelenia, všetci členovia našej rodiny sa naučili, že výživa – to je tvrdá rehoľa.“ Takýmto spôsobom komentovala v čakárni u lekára vlastnú skúsenosť a svoj uhol pohľadu na ochorenie mamička malej pacientky. Treba však priznať, že na život s bezlepkovou diétou si treba zvyknúť. Odborníci, pacienti aj rodičia pozorne sledujú novinky a aktívne sú aj viaceré občianske združenia, ktoré sa angažujú pri zvyšovaní informovanosti o ochorení. Ich skúsenosti naznačujú, že rodičia detí s celiakiou by mali potláčať určitý pocit odlišnosti, pokojne treba ponúknuť nové jedlo aj ďalším členom rodiny a príbuzných či priateľov dôrazne upozorniť, aby nenosili deťom „nediétne“ darčeky. Jednoducho, brať realitu tak, ako nám ju život naservíroval. Čo tak variť viac zeleninových jedál, dezerty pripravovať v podobe ovocných šalátov a nenásilne meniť jedálny lístok celej rodiny? Budú veľmi protestovať? Nechcú byť radšej zdraví ako presýtení, premastení a ubolení?
Vhodné:
[quote_box_center]zemiaky, ryža, proso, pohánka, strukoviny – hrach, šošovica, fazuľa, kukurica, ovocie, zelenina, amarant, sója [/quote_box_center]
Nevhodné:
[quote_box_center]pšenica, žito, ovos, jačmeň, chlieb a pečivo či múka z týchto surovín, strúhanka, špaldová múka, zákusky, sušienky, zmrzliny, pudingy, niektoré druhy údenín a čokolád, instantné polievky, paštéty, výrobky z mletého mäsa, knedle, cestoviny z uvedených typov múky…[/quote_box_center]
Zázračná tabletka neexistuje
Celiakia, ktorú odborníci označujú za geneticky podmienené ochorenie tenkého čreva, nemá u disciplinovaných pacientov šancu naplno rozvinúť svoje nepríjemné príznaky, pretože cielená a komplexná liečba jednoznačne zlepšuje a upravuje stav pacienta. Plnohodnotne žije bez pšeničnej bielkoviny, ktorá by inak závažným spôsobom narúšala jeho imunitný systém a funkciu jednotlivých orgánov. Nie, zázračná pilulka dnes neexistuje, nie je k dispozícii ani injekcia či očkovanie, ktoré by zaručene pomohli. To všetko zostáva zatiaľ len hudbou farmaceutickej budúcnosti. Istota je v tomto prípade iba jedna: nefalšovaná bezlepková diéta – ako jediná, najlepšia a najjednoduchšia liečba celiakie.
[dropcap type=“1″]T[/dropcap] Lea Surmová
