R – Rozprávačka
KM – Krvinka Malvínka
B – Bábätko
SK: Sestričky krvinky
Počuť tlkot srdca… a ešte niečo, akési jemné šumenie. Je to príjemné, nerušivé, podobné ako vlny v mori. Zároveň tlmené, veď plod pláva v plodovej vode.
R: Takto sa to začína. V teple a bezpečí maminho bruška sa vyvíja drobný človiečik. Je ešte veľmi maličký a slabučký, len nedávno mu začalo biť srdce.
Opäť počuť iba tlkot srdca. Bije rýchlo, akoby malo strach, cca 4 sekundy.
R: Akoby sa niekam ponáhľalo, však? A veruže áno. Dieťa sa vyvíja neskutočným tempom. Za 9 mesiacov sa len z dvoch buniek na svet vypýta človek schopný života.
Okrem srdca počujeme šumenie a zvuk drumble – pupočníka.
R: To je zvuk pupočnej šnúry. Je v nej veľmi rušno. Krvinky v nej prúdia sem a tam. Pokúsim sa niektorú z nich zastaviť.
Zvuk drumble aj šumenie sa približujú, srdiečko je v úzadí.
R: Ehm, prepáčte, prosím. Môžem niektorú z vás poprosiť o krátky rozhovor? Tu deti sú zvedavé, čo vlastne robíte.
KM: Vííívíííí. Som vám k dispozícii. Moje meno je Krvinka Malvínka.
R: To bolo ukážkové salto.
KM: Ako som vyzerala? Pri doskoku som sa trochu rozpľasla. Môžem ísť ešte raz?
R: Len pokojne, Krvinka Malvínka, nie sme v televízii. Nás počúvajú deti na cédečku.
KM: Aha. Ahojte deti!
R: Mohli by ste nám vysvetliť, ako to v brušku funguje?
KM: Takže teraz stojíme na pupočnej šnúre. Vyzerá ako rúrka. Zvonka je ako trampolína, dá sa na nej fajn skákať. Aha, takto.
Beng, beng, beng
KM: Znútra je diaľnica, len miesto áut tu prúdia krvinky a živiny obidvoma smermi. Z placenty do bábätka a späť. Čo potrebujeme, si vezmeme, čo nie, to vrátime.
R: Vysvetlili by ste našim poslucháčom, čo je to placenta?
KM: To je ten veľký ružový koláč, kde končí pupočná šnúra. Dostávame odtiaľ všetky dobroty, ale aj kyslík, bez ktorého by sme neboli schopné fungovať.
R: Vráťme sa k doprave. Platia u vás nejaké dopravné predpisy? Myslím, či sa pri tej rýchlosti nemôžete zraziť?
MK: Fakt je tu dosť veľká premávka. Našťastie, steny pupočnej šnúry sú mäkké ako želatína, takže nám nehrozí zrážka. Ja mám na starosti, aby sestričky krvinky nezablúdili a dostali sa na správne miesto.
R: Do tela bábätka?
MK: Presne tak. Vidíte? Je tam dole. Za niekoľko týždňov sme odviedli skvelú prácu. Má síce trochu veľkú hlavu, ale to je v tomto štádiu normálne. Bije mu srdiečko a má už ruky aj nohy.
R: Ako to dokážete?
KM: Sú nás milióny a pracujeme nepretržite. Vo dne, v noci. Nespíme. Počujete ten zvuk?
Bzučanie ako v úli….
KM: To sú moje sestričky bunky. Postaví sa z nich kostička, očko, ba i ručička. Skrátka všetko. A ja dávam pozor, aby sa to nepoplietlo.
Dum-dum-dum dum – KM sa šmýka v pupočníku.
KM: Jupííííííííí. Šmýkanie v pupočníku mám najradšej. Je to ten najlepší a najmäkší tobogan na svete.
R: Krvinka Malvínka, pozri sa. Zdá sa, že bábätko je hore.
KM: Naozaj, vyzerá trochu prekvapené. Ani sa mu nečudujem (zachichoce sa). Veď je úplne nové. Hej, bábo, bábo!
B: Čo je to za hlas? Kde som to a kto si ty?
KM: Ach, chlapček. Pozrime sa.
Počuť zvuk drumble, keď sa k nemu zošmykne.
KM: Ja som Krvinka Malvínka a ty si bábätko. Sme v brušku tvojej mamy. Spolu s mojimi sestričkami ti pomôžeme, aby si mal zdravé a silné telo. Aby si sa mohol narodiť, vychystáme ťa na cestu.
B: Aha. (zíva) Ale ako?
KM: Jednoducho aj zložito. Netráp sa nad tým. Tvojou úlohou je len rásť, a to je zábava. Vidíš tú šnúru vedúcu z tvojho bruška, ktorou si spojený s tým veľkým koláčom nad tebou?
B: Áno. Načo je dobrá?
KM: Si ňou spojený s mamičkou ako astronaut s kozmickou loďou. Cez pupočnú šnúru dostávaš všetko, čo potrebuješ, aby si narástol. Aj maškrty.
B: Hm, ako dlho som už tu?
KM: Gratulujem, práve si dovŕšil 10 týždňov. Máš 2, 5 centimetra a vážiš 4 gramy. Skoro ako gumený medvedík.
B: Ja som gumený medvedík?
KM: Nie, ty si človek. No keď si ťa tak obzerám, dosť sa na neho podobáš. Gumený medvedík je taký chutný a sladký. Ale ty ešte nevieš, čo sú to chute.
B: Hovoríš o tom tak pekne, že ich chcem spoznať. Hlavne tú sladkú. Aká je?
KM: Nepoznám nič lepšie. Vieš čo? Bábätká majú taký dar, že keď na niečo veľmi, veľmi myslia, mamičky im to pošlú. Síce by si sladkú chuť necítil na jazyku, ale cukor by sa ti páčil. Všetko by bolo hneď krajšie, lepšie. Je to ako zaspávať v cukrovej vate.
B: Chcem to skúsiť. Čo mám urobiť?
KM: Opakuj si: Mám chuť na sladké, maškrtu chcem. Mamička najdrahšia, pošli ju sem.
R: Prepáčte, že vyrušujem.
KM: Áno?
R: Bude to fungovať?
V pozadí počuť, ako bábo dokola opakuje repliku.
R: Je ešte taký malý. Ktovie, či ho počuť až hore?
KM: Nuž, a nemohli by nám pomôcť deti?
R: Prečo nie. Spýtajme sa ich.
R + KM: Deti, pomôžete nám? Výborne. Tak opakujte s nami: Mám chuť na sladké, maškrtu chcem. Mamička najdrahšia, pošli ju sem. A ešte raz: Mám chuť na sladké, maškrtu chcem. Mamička najdrahšia, pošli ju sem.
KM: Výborne, mamička nás počula. Ďakujeme deti. Kým však mama nájde nejakú sladkosť, máme tu s bábom nejakú prácu.
B: Čo mám robiť?
KM: Iba vydržať. Bude to trošku štekliť, ale tak príjemne, akoby ťa niekto hladkal pierkom. Ušká ešte nie sú na svojom mieste, musíme ich presťahovať. Sestričky krvinky, pripravte sa na štart.
Počuť bzučanie ako v úli.
KM: Zapamätajte si, z krku na hlavu. Pravé aj ľavé. Môžeme?
Hlasné zabzučanie, do rytmu hrá aj drumbľa.
KM: (spieva)
Už má bábo,
čo je treba,
páčiť sa je veľká veda.
Ušká rýchlo štartujte,
na hlavičku putujte.
Nájdite si správne miesto,
uvoľnite pleciam priestor.
Chlapček bude ako kvet,
nevracajte sa už späť,
veď na hlave bez uší,
žiadna čiapka nedrží.
Už má bábo,
čo je treba,
páčiť sa je veľká veda.
No tak poďme šupihopom,
odpočiniete si potom,
ešte kúsok, nie však veľa
huhúúú (zvuk vlaku) a prichádzate do cieľa.
Už má bábo,
čo je treba,
páčiť sa je veľká veda.
Chlapček bude ako kvet,
nevracajte sa už späť,
veď na hlave bez uší,
žiadna čiapka nedrží.
B: Jááááj.
KM: Čo sa stalo?
B: Môj krk. Niečo sa mi s ním stalo.
KM: Nestraš. Vôbec si to sťahovanie nemal cítiť. Ukáž, nech sa pozriem.
B: Aha, už je to tu zase.
KM: Jéj, deti, počuli ste to? Veď ty prehĺtaš!
B: Aha.
KM: Tak potom budeš aj cikať.
B: Čože?
KM: Dobre si počul. Obklopuje ťa plodová voda, budeš ju prehĺtať, vdychovať aj vylučovať. Tvoje telo sa tak pripraví na život. Neboj sa. V mamičkinom brušku je čerpadlo, ktoré vodu čistí, aby si sa v nej cítil pohodlne. Skoro ako rybka v akváriu. (chichoce sa)
B: Fíha. Odrazu je to tu akési iné, veľmi, veľmi príjemné.
KM: (zatlieska) To už bude cukor. Konečne. Mňam, mňam, mňam.
B: Príma. Tuším ma to uspáva. (zíva) Dobrú noc Krvinka Malvínka. (počujeme už len tlkot srdiečka)
M: Len spi, my so sestričkami sa zatiaľ dám do práce.
KM: Vstávaj spachtoš. Preber sa!
B: Jaj, čo ma šteklíš. Prestaň (smeje sa proti svojej vôli).
KM: No konečne, musíš sa začať hýbať. Ponaťahovať si svaly.
B: Však len počkaj, keď budem väčší (smiech), tak ti to vrátim (smiech).
KM: To by som ti neradila. Ešte pred chvíľou si vyzeral ako húsenica, ale teraz ti už narástli končatiny, a tie musíš poriadne rozcvičiť. Chceš zostať húsenicou naveky?
B: Nie.
KM: Tak hop šup lári belo, rozcvičíme spolu telo.
B: Ehm, ale ako?
KM: Jednoducho.
KM: (spieva)
Bábo pláva v brušku mamy,
kotrmelec občas spraví.
Precvičí si nôžky, rúčky,
roztancuje všetky prsty.
Miesta tu má habakuk,
bude z neho valibuk.
KM: Krásne ti to ide!
B: Miesta tu mám habakuk,
bude zo mňa valibuk.
KM: Pravá strana,
ľavá strana.
Palec do úst sa nedáva!
Bábo cvičí pekne schuti
a chvostíkom čulo vrtí…
B: Akým chvostíkom?
M: Tu vzadu, aha.
B: To šteklí. Nedosiahnem naň. Mám krátke ruky.
M: Nevadí, v tomto týždni sa aj tak stratí.
B: Nebude mi chýbať?
KM: A načo by ti bol? Ľudia sú šikovní a chvost nepotrebujú.
B: A načo je teda druhým?
R: Prepáčte, že vám do toho vstupujem, ale na to by vedeli odpovedať aj naše deti.
KM: Och, áno. Jasné. Nuž, deti, viete, načo je chvost psíkovi? Tri, dva, jedna, štart, odpovedí chceme pár!
R: Áno, presne tak. Psík vrtí chvostom, keď sa teší.
KM: Vidíš bábo? Keď sa teší človek, tak sa zasmeje. Ideme na ďalšiu otázku. Pripravené, deti?
R: Áno, môžeme.
KM: Načo je chvost koňovi? Tri, dva, jedna, štart, odpovedí chceme pár!
R: Výborne. Aby ním odháňal muchy.
KM: To je ono! A človek ich odoženie rukami. Už chápeš?
B: Áno, áno. S chvostom alebo bez neho. Pohyb ma baví. Odteraz budem cvičiť stále. A koľko tu mám miesta!
KM: No, občas musíš aj spať. Vtedy najviac rastieš.
B: Fakt?
KM: Fakt. Na dnes si už cvičil dosť. Necítiš sa unavený?
B: Keď to tak hovoríš (zívne), hádam aj áno.
USPÁVANKA
KM: Haja, haja, hajinky,
odpočiň si malinký.
Keď raz bábo všetko zvládne,
zvládne hravo každopádne,
keď sa už dosť naučí,
na konci sa pritúli
v mamičkinom náručí.
Celú rozprávku si môžete vypočuť tu:
Postavy nahovorili:
bábätko: Mravec , krvinka Malvínka: Petra Polnišová,
rozprávačka: Bibina Ondrejková, autor textu: Tatiana Kubišová,
autor hudby: Rudolf Pepucha, réžia: Lucia Tarbajová, zvuk: Karol Horváth,
