Každá žena, ktorá na tehotenskom teste objavila tie dve známe čiarky, je postavená pred otázku kde a ako bude rodiť. Možností sa ponúka viac, je však vhodná dostatočná informovanosť – tá ponúka širšiu možnosť výberu.
Dôvody
Všeobecne môžeme pôrody rozdeliť podľa miesta buď na domáce alebo v lekárskych zariadeniach. Najčastejšie dôvody pre pôrod v pôrodnici sú dostatočná starostlivosť o ženu a dieťa, personál, ktorý sa o takmer všetko postará, menší strach – dôvera v lekára. Často je to tiež automatická voľba, pretože naše matky takto tiež rodili. A ženy nad inými variantmi nepremýšľajú. Pre pôrod doma sa ženy najčastejšie rozhodujú z dôvodu intimity, väčšieho súkromia a možnosti byť s dieťaťom. Často tiež pristupujú k pôrodu ako procesu, v ktorom sa môžu lepšie spoznať, chcú si ho naplno prežiť. Ženy v pôrodnici vnímajú pôrod ako bolestivú skúsenosť a chcú ho mať čo najskôr za sebou.
Aké sú reálne možnosti
- Pôrod doma. Mnoho žien si myslí, že pôrody doma sú zakázané, ale neexistuje žiadny slovenský zákon, ktorý by tento druh pôrodu zakazoval. Pre rodičov to však znamená papierovanie a obehávanie rôznych inštitúcií. Tak napríklad musíte zájsť do zdravotnej poisťovne, na matriku, dohodnúť si lekára, ktorý vám dieťa po pôrode prehliadne a vystaví papier pre matrikára a pod. Bežne sa toto všetko vyrieši už v pôrodnici. Z psychologického hľadiska sa najčastejšie pre pôrod doma rozhodujú viacrodičky. Zažili si v pôrodnici nešetrné zaobchádzanie, poranenia, ako fyzické, tak emocionálne a pri ďalších pôrodoch sa už obzerajú po iných alternatívach. Pôrod doma týmto ženám teda dodáva väčší pocit nezávislosti, pocit, že ho majú vo vlastných rukách. Ak sa u rodičky vyskytuje aj pôrodná asistentka či dula (význam bude vysvetlený nižšie), môže sa žena cítiť bezpečne a plne sa pôrodnému zážitku oddať. Často sa tiež hovorí o tom, že pôrod doma je nebezpečný, ženy, ktoré sa preň rozhodnú vraj hazardujú so životom dieťaťa aj tým svojím. Podľa štatistiky však pôrod doma nie je nebezpečnejší.
- Pôrod v nemocnici. Pôrod v nemocnici si rodičky vyberajú väčšinou automaticky, ani im iné alternatívy nenapadnú. Pre ženu to znamená minimálne papierovanie, pocitovo bezpečné prostredie, pretože sa odovzdá do rúk odborníkov. Je však dobré vedieť, že každá pôrodnica sa odlišuje prístupom k rodičke. Niekde je personál pôrodnice prívetivejší k ich prianiam (napr. pokiaľ ide o nastrihávanie hrádze, medikácia a pod.), inde zase nie. Informujte sa dopredu, čo ktorá pôrodnica vo vašom okolí umožňuje.
- Ambulantný pôrod. Ambulantný pôrod znamená skoré prepustenie z pôrodnice, najčastejšie po 12-tich hodinách od pôrodu. Podmienkou je normálny priebeh pôrodu a vyšetrenie pošvy matky niekoľko týždňov pred pôrodom. Je potom nutné dochádzať prvé dni po pôrode s dieťaťom na vyšetrenie, prípadne sa dá dohovoriť s pediatrom, aby prišiel domov vaše dieťa skontrolovať. Tento pôrod však nie je tak bežný, mnoho žien o ňom ani nevie.
Rozdiel medzi dulou a pôrodnou asistentkou
Pôrodná asistentka má zdravotnícke vzdelanie. Tehotná žena k nej môže dochádzať v priebehu tehotenstva. Za najvhodnejšie sa odporúča navštevovať gynekológa aj pôrodnú asistentku, ak sa pre ňu rozhodnete. Môže viesť pôrod aj bez lekára. Pracuje v pôrodniciach aj v rámci súkromnej praxe. Ak sa žena rozhodne rodiť doma a privolá si pôrodnú asistentku, je tu tiež od toho, aby zhodnotila situáciu a povedala žene, kedy je situácia mimo jej kontroly a už musí ísť do nemocnice. Dula nemá zdravotnícke vzdelanie, funguje pri pôrode len ako psychická podpora rodičky. Je nutné oznámiť svoju lekársku anamnézu vždy pravdivo.
Čo hovorí štatistika. Nebudeme zakrývať oči nad tým, ako pôrody v pôrodniciach prebiehajú. Čo nemocnica, to iný prístup, nájdeme také, kde 40% všetkých pôrodov prebehlo cisárskym rezom, no sú aj také, kde je tento počet minimálny. Ak sa rozhodnete rodiť v pôrodnici, informujte sa o týchto číslach. Ženy sa často boja nástrihu hrádze. Tento zákrok býva často rutinný (záleží na konkrétnej pôrodnici 20-80% všetkých pôrodov), ale iste sa mu môžete vyhnúť aj v lekárskom zariadení. Za prvé: zvolením pôrodnice s nízkym percentuálnym zastúpením nástrihu, za druhé: masážou hrádze a cvičením s balónikom (napr. Aniball), za tretie: vytvorením pôrodného plánu, v ktorom oznámite svoje predstavy. To isté platí aj pre lieky. Nesmiete zabudnúť na to, že vo chvíli, keď vám začínajú kontrakcie a pôrod sa blíži, nie ste v takom rozpoložení, aby ste rozhodovala o všetkých liekoch, ktoré vám podajú. Je preto vhodné mať vytvorený pôrodný plán a niekoho, kto sa bude snažiť (s rozumom) ho presadiť. Čo sa týka štatistiky a pôrodnej úmrtnosti detí v nemocnici a doma, sú k nájdeniu štúdie, ktoré sa svojimi výsledkami líšia. Tak to bohužiaľ býva u mnohých štúdií. Záleží tiež na tom, v ktorej krajine boli výskumy vykonávané. Nedá sa preto jednoznačne povedať, či sú pôrody doma rizikovejšie.
Pôrody vo svete
Tak napríklad v Austrálii je 97% pôrodov vykonávaných v pôrodnici a iba 0,6% pôrodov prebieha doma. V Anglicku je číslo domácich pôrodov vyššie: 2,3%. Jedným z najvyšších počtov domácich pôrodov sa pýši Holandsko: 30%. Novorodenecká úmrtnosť u pôrodov doma je (aspoň v Holandsku) percentuálne totožná s úmrtnosťou v nemocniciach. V niektorých severských krajinách zase ženy dostávajú popôrodné darčeky – balíčky. Čo krajina, to odlišnosť. U nás sa pre pôrody doma rozhoduje taktiež veľmi nízke percento žien, väčšina teda vsádza na starú známu klasiku – pôrodnicu.
Záverom by som vám poradila, aby ste sa dostatočne informovali o možnostiach pôrodu, zašli navštíviť pôrodnicu/pôrodnice, mali na výber z viac ako jednej možnosti. Iste máte konkrétne predstavy o tom, ako by pôrod mal prebiehať. Zostavte si pôrodný plán a lekára či pôrodnú asistentku s ním zoznámte. Hlavne nezabudnite, že pôrod je proces, pri ktorom sa stávate ženou. Je to možnosť, ako spoznať samú seba z iných perspektív. Pôrod nemusí znamenať len bolestivý zážitok. Môže byť zážitok obohacujúci. Záleží len na vašom prístupe, ako sa naučíte pracovať s bolesťou. Verte tomu, že existuje mnoho žien, ktoré o pôrode hovoria ako o nádhernom zážitku. Veľa šťastia pri vašej voľbe!
Autor článku: Andrea Machálková, psychologička
