Hovorí sa, že každé tehotenstvo je iné. A je to pravda. Keď som čakala prvého syna, zo začiatku mi ani nenapadlo, že za zväčšujúcim sa dekoltom by mohol byť práve on. „A nie si ty náhodou tehotná?“ spýtala sa ma kolegyňa počas obeda, keď som zo šalátu vyjedala iba syr a paradajky a čudovala sa, že nové šaty sú mi v horných partiách akosi priúzke. Vtedy som sa srdečne zasmiala, no od tej chvíle som už nemala pokoj. Poučená z časopisov som predsa vedela, že tehotná žena to akosi „vycíti“. Keby som bola tehotná, moje telo by mi vydalo jasný signál, no nie? „Prosím ťa, ja som zistila, že čakám dcéru vo štvrtom mesiaci. Mala som pravidelnú menštruáciu a nebývalo mi vôbec zle,“ mávla rukou jedna dobrá priateľka, keď som sa jej naivne snažila vysvetliť story o materinskej empatii. Zarazila som sa. Už dva týždne som si pravidelne kupovala slaný syr, ktorý som zjedla na posedenie. Utekala som z práce domov, zatiahla závesy a spala aj dve hodiny. Teda. Hneď na prvom teste na mňa žmurkli dve červené čiarky. Teda. Zostávala otázka, ako to čo najvhodnejšie oznámiť manželovi. „Ja som kúpila cumeľ a večer som mu ho nastokla na pivovú fľašu. Nechápal. Začal šomrať, že či som jeho matka a že keď mi prekáža, že pije doma, mám to povedať na rovinu,“ povzdychla si ďalšia kamarátka. Kreativitu som škrtla. Po krátkom uvažovaní som stavila na romantiku. Kúpila som malé žlté ponožky, modrý cumeľ a zabalila som ich do ozdobnej tašky spolu s tehotenským testom. Manžel pochopil.
Pri druhom synovi sa príznaky tehotenstva dostavili v plnom rozsahu. Síce som „to“ nevycítila, ale zato som nemohla cítiť takmer nič. Celé predpoludnia, popoludnia a niekedy aj večery som trávila objímaním záchodovej misy a pri predstave mäsa, cesnaku a cibule môj žalúdok urobil salto mortale. Už pri prvých príznakoch som manželovi jasne povedala, že môžeme opäť čakať bábätko. Kúpu tehotenského testu sme konzultovali po telefóne a aj jeho výsledok. Do očí som mu síce nevidela, ale po toľkých rokoch manželstva som ani nemusela. Tešil sa rovnako ako prvý raz. Je fajn, že aspoň niektoré veci sa nemenia. Pardon, ľudia. Teda v tom podstatnom.
