R – Rozprávačka
KM – Krvinka Malvínka
B – Bábätko
SK: Sestričky krvinky
KM: Poďme! Teraz o 15 stupňov doprava. Tak. Pomaly, pomaly… Stop! Dávajte pozor na rebrá!
R: Milé deti, opäť sme v brušku. Ako počujete, práce na výstavbe bábätka sú v plnom prúde.
KM: Postupujte, nezdržiavajte! Veď vidíte, že tu riešime dôležitú operáciu.
R: Operáciu? Stalo sa niečo bábätku?
KM: Všetko je fajn, len tu vykonávame dôležitý manéver podobný vojenskej operácii s krycím názvom Otáčanie obra.
R: Obra?
KM: Keď neveríte, ráčte sa presvedčiť na vlastné oči.
R: Ach.
KM: Veď hovorím.
R: A čo sa stalo s naším bábätkom?
KM: Narástlo.
R: Dlhé ruky, plné líčka, bucľaté nôžky. A všade ho je plno!
KM: Veru tak. Ešte kúsok a už by sme ho neotočili.
R: Aha, takže to je tá operácia… Ale nerozumiem jednej veci. Prečo ho otáčate? Doteraz sa predsa hýbal sám.
KM: To áno. A ešte ako! Lenže v poslednej dobe tu začína byť tesno, bábätko je veľké a plodovej vody je, naopak, pomenej. To je najvyšší čas na zmenu polohy.
R: A ako ho otočíte?
KM: Hlavou dole!
R: Hííí, hlavou dole? Čo je netopier?
KM: (chichoce sa) Jasné, že nie. Pripravuje sa na cestu na svet! To nevieš, že všetky deti by mali z bruška vyjsť hlavičkou napred?
R: A to už prečo?
KM: Aby sa mohli hneď nadýchnuť čerstvého vzduchu, keď prídu na svet.
R: Aha.
KM: (zatlieska) Takže pokračujeme. Postavte sa s deťmi sem nabok, aby vás bábo omylom nekoplo. Sestričky krvinky, teraz musíme byť opatrné. Veľmi pomaly zatlačte na chrbátik, aby sme bábätko dostali do šikmej polohy. Tak…
R: Tuším sa hmýri.
KM: Ozaj. Sestričky krvinky, nešteklite ho, lebo sa nám zobudí.
R: A prečo to robíte, keď spí?
KM: Áno, ešte 4 milimetre. Hotovo. Ďakujem za spoluprácu. Čo si sa pýtala?
R: Pýtala som sa, že prečo ho otáčate, keď spí? Nepomohlo by vám viac, keby bol hore?
KM: Ani nie. Naozaj je už dosť veľký. Dobre počuje aj vidí. Vieš, občas sa toho dokonca zľakne a vtedy začne nadskakovať ako kengura. To je len samé beng, beng – bong bong. Ani nevieš, kde ti hlava stojí a nieto, kde je tá jeho.
B: To je čudné! Prečo je všetko hore nohami?
KM: Nič sa nezmenilo, len ty si dole hlavou. Pamätáš? Včera sme sa hovorili o tom, že ťa so sestričkami krvinkami otočíme a už tak zostaneš až do narodenia.
B: Aha, celkom som zabudol. Je to trochu čudné.
R: Ahoj bábätko!
B: Ahoj, aj ty si tu? Musím sa trochu nakloniť, aby som ťa lepšie videl. Čo to máš v ruke?
R: Toto? Ach, to je mikrofón, aby ťa deti lepšie počuli. Ale donieslo sa mi, teda krvinka Malvínka mi prezradila, že už máš skvelý sluch.
B: To je pravda pravdúca.
R: A aké zvuky máš najradšej?
B: Najradšej mám tlkot mamičkinho srdiečka. Nuž a potom počujem, ako jej škvŕka v žalúdku (chichot), niekedy si kýchne, a to ma strašne šteklí (chichot).
R: A čo zvuky zo sveta mimo bruška? Ktoré sa ti páčia?
B: Páči sa mi, páči sa mi…
R: Áno?
B: Keď ja neviem, vôbec si tie zvuky nedokážem predstaviť…
KM: Ale bolo ich zopár, ktoré si mal rád, však?
B: Hm. Áno, pri ktorých som mal aj husiu kožu.
R: Tak vieš čo? Nejaké zvuky ti pustím a ty mi povieš, ktoré ti spravia radosť. Dobre?
KM: Skvelá hra.
KM, B: Jasné.
R: Takže deti, ste pripravené? Povedzte aj vy, čo sa vám páči. Začíname.
R: Na bicykli hudba iná,
tento nástroj je však príma.
KM, B: Zvonček!
R: Všetkým tvorom život dáva,
polieva sa ňou aj tráva.
KM, B: (nadšene tlieskajú) Voda!
R: Do steny diery stvára,
počuť ju aj u zubára.
KM, B: Júúúúúj. Vŕtačka!
R: A teraz posledný zvuk.
R: Je to lekár najlepší
a sprevádza naše sny.
B: Neviem, nič som nepočul.
KM: Ani ja.
R: Tak ešte raz a inak.
R: Aj keby si tiger vzdychol,
neprehluší slastné …
B, KM: Ticho! (zasmejú sa)
R: Výborne!
B: Čo je to? Ďalšia hra?
R: Nie, to nerobím ja.
B: Bmbmbmbmbm. Čo sa to deje?
KM: Tuším mamička cestuje. Asi nastúpila do autobusu.
R: To je teda riadna hadrgačka.
KM: Jaj, zákruta! (vzdychá)
B: To je bmbm čudné, že mamička stojí, bmbmbm. Prečo si nesadne?
R: Hm, asi je autobus plný a nikto jej neuvoľnil miesto.
B: Pomóc. (škrípanie bŕzd)
KM: Len pokojne. Čo tí ľudia nevedia, že má v brušku bábätko?
R: Samozrejme, že vedia, no vlastne aj vidia. Ale sú asi pohodlní sa postaviť.
B: Keby som bol veľký, tak by som vždy bmbm pustil sadnúť mamičky s bruškom.
KM: Správna reč.
pieseň
KM: Najskôr si bol malá bunka,
potom z bunky vznikla guľka
a z tej guľky húsenica,
no a dnes máš detské líca.
Tidli, tidli, tidli bom,
už si chlapík ako hrom!
B: Za to vďačím mojej mame,
veď sa veľmi radi máme.
Tidli, tidli, tidli bom,
už som chlapík ako hrom!
KM+R:
Hej ľudia, čo je to s vami,
že si nevážite mamy?
Veď každá si v brušku chráni
vzácny poklad, hoc aj malý.
Každá jedna mama,
život deťom dáva.
V autobuse, v tlačenici,
vo vlaku aj na stanici.
Hej, nečítaj noviny,
vstaň a nebuď lenivý.
A ty neťukaj esemesky,
vstávaj ihneď tresky-plesky!
KM: Najskôr si bol malá bunka,
potom z bunky vznikla guľka,
a z tej guľky húsenica,
no a dnes máš detské líca.
Tidli, tidli, tidli bom,
už si chlapík ako hrom!
B: Za to vďačím mojej mame,
veď sa veľmi radi máme.
Tidli, tidli, tidli bom,
už som chlapík ako hrom!
KM+R:
Hej ľudia, čo je to s vami,
že si nevážite mamy?
Veď každá si v brušku chráni
vzácny poklad, hoc aj malý.
Každá jedna mama,
život deťom dáva.
V autobuse, v tlačenici,
vo vlaku aj na stanici.
Hej, nečítaj noviny,
vstaň a nebuď lenivý.
A ty neťukaj esemesky,
vstávaj ihneď tresky-plesky!
R: Naozaj to zabralo! Už mamičku niekto pustil sadnúť.
KM, B, R: Ďakujeme!
KM: Vidíš, už ťa nikto neprehliadne. Tuším okrem hmotnosti priberáš aj na vážnosti.
B: Veď ma už je všade plno. Aha. Ani už nemôžem vystrieť ruky!
R: Naozaj! Veď ty si hotový valibuk!
KM: To máš pravdu. Naše bábo meria 45 centimetrov a váži 2, 3 kila.
R: Fíha!
KM: Mamička vystúpila a prechádza cez cestu.
B: Ktovie, kam ide.
KM: Hneď sa to dozvieme. Ponáhľaš sa niekam?
B: Pche, rob si srandu…
R: No, ale keby sa aj ponáhľal a prišiel by na svet napríklad aj dnes…
KM: …tak by bez problémov prežil.
B: Čože?
KM: Dobre počuješ. Ale museli by ti pomôcť lekári. Tak sa radšej nikam nenáhli a nechaj to pekne na nás, však sestričky krvinky?
pieseň
KM:
Zdržíš sa tu už len chvíľu,
bzbzbzbz
musíš ešte nabrať silu
bzbzbzbz.
Tak sestričky hopšupbélo,
zapracovali ste skvelo.
Naše bábo čoskoro,
príde na svet – Hotovo!
A ty vydrž trošíčku,
bzbzbzbz,
veď si tu jak v košíčku,
bzbzbzbz
B: Ale ja v tom košíčku
už nevystriem nožičku,
pýtam sa vás, tak čo s tým
kedy sa už narodím?
KM, R:
Veď ti vravím práve,
že času máš stále,
vydrž už len týždňov päť,
narodíš sa po nich hneď.
Tam vonku je všetko nové.
To bude pravé orechové!!!
KM:
Zdržíš sa tu už len chvíľu,
bzbzbzbz
musíš ešte nabrať silu
bzbzbzbz.
No teraz sa s tým zmier,
bzbzbzbz
že visíš tu jak netopier,
bzbzbzbz.
B: Nerobte si zo mňa žarty
chcem už odísť z tejto párty,
je tu s vami hrozne fajn,
no ja sa už ponáhľam.
KM, R:
Veď ti vravím práve,
že času máš stále,
vydrž už len týždňov päť,
narodíš sa po nich hneď.
Tam vonku je všetko nové.
To bude pravé orechové!!!
B: To je ale príjemné. Čo to je?
KM: Hm, tuším sme zmenili prostredie.
R: Ja viem, ja viem, čo to je. (hlási sa)
B: Ako to môžeš vedieť?
R: Lebo to vidím! Len sa pozri.
B: Ach, aká krása.
KM: Ehm, ehm. Mamička odložila šaty a odokryla bruško. Bábätko už môže vidieť svetlo i tiene, dokonca aj obrysy rôznych predmetov. Ehm,… teda, hlavne tých veľkých. (šepotom sa obráti na R) Aká som bola moderátorka? Myslíš, že ma deti počuli?
R: Jasná vec!
B: Vidím ryby!
KM, R: Kde?
B: Aha, tam. Stoja tu aj tu – tie majú ale dlhé nohy!
KM: Ryby predsa nemajú nohy, ale plutvy! A vo vode nestoja, ale plávajú.
R: Možno sú to bociany.
KM: A čo by medzi nimi robila mamička? Chytala žaby?
B: Čo to robia?
R: Šliapu vodu. A teraz, teraz sa dvíhajú až ku hladine… Ale veď to sú, to sú…
B: Majú nohy dve aj ruky…
KM: Brušká veľké ako svet…
B: A z nich počuť známe zvuky…
KM: Vybrali sa na výlet.
R: Budúce mamičky cvičia spolu v bazéne. A koľko ich je. Ahojte bábätká!
B: Ahojte kamaráti!
KM: Tak sem mala mamička namierené! Musím uznať, že je to super nápad. Voda nadnáša a už tu vôbec nie je tak tesno.
B: Konečne si môžem aj ja znovu zaplávať. Cítim sa úžasne. Takto by som zostal až do narodenia.
KM: Tak, len si odpočiň.
R: A my, deti, sa pomaličky vzdialime. Pst, ale po špičkách.
USPÁVANKA
Haja, haja, hajinky,
odpočiň si malinký.
Keď raz bábo všetko zvládne,
zvládne hravo každopádne,
keď sa už dosť naučí,
na konci sa pritúli
v mamičkinom náručí.
USPÁVANKA
KM: Haja, haja, hajinky,
odpočiň si malinký.
Keď raz bábo všetko zvládne,
zvládne hravo každopádne,
keď sa už dosť naučí,
na konci sa pritúli
v mamičkinom náručí.
Celú rozprávku si môžete vypočuť tu:
Postavy nahovorili:
bábätko: Mravec , krvinka Malvínka: Petra Polnišová,
rozprávačka: Bibina Ondrejková, autor textu: Tatiana Kubišová,
autor hudby: Rudolf Pepucha, réžia: Lucia Tarbajová, zvuk: Karol Horváth,
