NA ZAČIATKU BOLO TANEČNÉ SRDIEČKO
„Moja dcéra začala tancovať už v materskej škole. V 1. triede začala navštevovať základnú umeleckú školu so zameraním na tanec. Pokračuje v tanečnej akadémii Latino Culture Project. Tancuje srdcom a tanec jej robí radosť. Preto ju podporujeme,“ hovorí mamička 10-ročnej Rebeky. O začiatkoch svojej dcéry rozpráva aj mamina 17-ročnej Nikoly. „Keďže lásku k tancu máme v rodine, hneď, ako sa mi narodila dcéra, chcela som, aby v budúcnosti tancovala. Ako 5-ročnú ju prijali do folklórneho súboru, kde už ako maličká zúčastňovala detských vystúpení. Na druhý rok ochorela a niekoľko mesiacov nemohla cvičiť. Po návrate do súboru po niekoľkomesačnej pauze, cvičila vedľa, nakoľko detičky skúšali nový tanček a ona ho ešte nevedela. To sa jej veľmi nepáčilo a rozhodla sa, že tam nechce chodiť. Nútiť dieťa predsa nebudete! Od toho času až po obdobie puberty sa venovala športovým aktivitám. Pred dvoma rokmi, keď mala 15 rokov, sa ma po letnej dovolenke, kde som v rámci hotelového programu chodila na salsu, a tam moja dcéra začala znovu poškuľovať po tanci, spýtala, či by som ju nezapísala niekde na tanečnú, že by to znovu chcela skúsiť. Nie však folklór, ale latinsko-americké tance. V poriadku, keď to chce sama od seba, tak prečo nie.
Dnes už druhý rok tancuje v Latino Culture Project de Miguel Méndez a myslím si, že je šťastná. Hoci rodič vyberie dieťaťu nejakú aktivitu, ono sa aj tak nakoniec rozhodne samo, či sa bude venovať tej činnosti, ktorú mu vybral rodič, alebo pôjde svojou cestou. Mne to po niekoľkých rokoch nakoniec vyšlo a momentálne sme spokojné obe. Máme rovnaký koníček – tanec.“ Tanec očaril aj dcérku ďalšej našej mamičky, pani Čulenovú: „Do tanečnej školy som priviedla svoju dcéru, keď mala dvanásť rokov. Od malička bola skôr hyperaktívna a potrebovala viac pohybu ako iné deti. Chodila na plávanie, no to ju po čase prestalo baviť, pretože to bolo len o plávaní z jednej strany bazéna na druhú. Keď sme sa prišli pozrieť na hodinu tanca v tanečnej škole Miguela Mendéza, ktorú máme rovno pri dome, bolo rozhodnuté – hodina očarila nielen ju, ale aj mňa.
BALZAM NA DUŠU
„Tanec je výnimočný tým, že pohybom môže človek vyjadriť svoje pocity a nálady. Má určitý rytmus a dynamiku. Vzniká spájaním jednotlivých prvkov – krokov. Uvoľňuje stres a pri tanci deti zabúdajú na malé starosti, majú pocit uvoľnenia, radosti a veselosti. Tanec je nielen lahodnosť pohybu, krása, umenie, ale je za tým aj veľa odriekania, námahy, vytrvalosti a zázemia, ktoré vytvárajú rodičia, ako aj podpora od trénerky, ktorá ich vždy motivuje.“ Hovorí mamina 8-ročnej Nicolky. Mamička o dva roky staršej Rebeky dodáva: „Tanec je prirodzená odpoveď na hudbu. Musí vychádzať z duše a robiť radosť. V ľuďoch vytvára lepšiu náladu a príjemné pocity. Podľa mňa je tanec úžasný. Vyjadruje pocity tanečníka.“ Svoje skúsenosti pridáva aj mamina 17-ročnej Nikoly: „Pre tých, ktorí ho milujú, je to balzam na dušu, odbúrava stres. V dnešnej uponáhľanej a ťažkej dobe človek potrebuje na chvíľu „vyresetovať“, prestať myslieť na starosti, problémy, prácu. Tanec a hudba sú práve tie, ktoré nám na chvíľu dovoľujú na všetko zabudnúť a nechajú nás unášať sa zvukom a rytmom. Tanec je pohyb, ktorý vyjadruje pocity, nálady, obsah nejakého deja alebo zážitok. Prebieha v čase a priestore a má určitú dynamiku. Vzniká spájaním jednotlivých tanečných prvkov s pohybmi celého tela. Vytvára estetické hodnoty.“ S krásou tanca sa stotožňuje aj pani Čulenová: „Je to nádherná reč celého tela, harmónia všetkých svalov a je jedno, či sú to ľudovky, balet, hip hop alebo latinsko-americké tance. Tanec uvoľňuje a robí život krajším – nielen tým, ktorí tancujú, ale aj tým, ktorí sa len prizerajú.“
NEŠETRÍME CHVÁLOU
„Tanec u deti rozvíja koordináciu pohybov, silu, zdatnosť, vytrvalosť a disciplínu. Pomáha orientovať sa v priestore. Naučí dieťa počúvať a precítiť hudbu, ako aj základy rytmiky a dynamiky a nakoniec to celé môže spojiť aj s pohybom“, zamýšľa sa nad tancom mamička 8-ročnej Nicolky. „Tanec je dobrý na správne držanie tela, precvičuje celé telo, rozvíja pohybové schopnosti a podporuje kreativitu,“ menuje pozitíva mamina 10-ročnej Rebeky. Chválami na tanec nešetrí ani mama 17-ročnej Nikoly: „Pri menších deťoch tanec rozvíja motoriku, čiže koordináciu pohybov, podporuje rast a správne držanie tela, prehlbuje estetické cítenie, deti majú pocit radosti a veselosti. Pri väčších deťoch tanec cibrí spoločenské správanie a ak deti tancujú v skupine, učí ich presnosti, zodpovednosti, vytrvalosti a prehlbuje ich hudobné a umelecké cítenie.“ „Tanec je vlastne istý druh športu, takže rozvíja telo – okysličuje, formuje kostru, svalovú hmotu a nemenej dôležité sú aj také veci ako výdrž, pevná vôľa, disciplína, ohľaduplnosť, spolupráca s inými ľuďmi, zmysluplné trávenie voľného času, zdravé sebavedomie a radosť, keď sa niečo podarí. No a určite formuje aj priateľstvá. Keby to mal byť jediný benefi t, tancovať sa oplatí“, uzatvára pozitíva posledná mamička.
O svojich tanečných príbehoch nám porozprávali aj naše mladé tanečníčky
1. Máš rada tréningy alebo radšej vystúpenia?
2. Čo ti ide najlepšie a s čím sa trápiš?
3. Prečo tancuješ?
4. Ako dlho tancuješ?
Nikolka, 8 rokov
1. Mam radšej vystúpenia, lebo môžem tancovať pred ľuďmi a potešiť ich. Je to skvelý pocit, keď sa môj tanec ostatným páči.
2. Najlepšie mi idú spoločné choreografi e s dievčatami a momentálne ma nič netrápi.:-)
3. Tancujem, pretože ma tanec baví a mám z neho radosť. Tanec milujem a je to môj život.
4. Tancujem odmalička, ale naplno sa mu venujem tri roky.
Rebeca, 10 rokov
1. Aj tréningy, aj vystúpenia. Tréning potrebujem, aby som bola lepšia a vystúpenia sa mi páčia a robia mi radosť.
2. Neviem, to musí povedať trénerka a trápim sa šnúrou na pravú nohu. Ľavá mi problém nerobí.
3. Lebo ma to baví a páči sa mi to.
4. Šesť rokov.
Nina, 17 rokov
1. Ťažko povedať čo mám radšej. Naše tréningy sú síce fyzicky náročné, ale vďaka energiou nabitej atmosfére, super kolektívu a úžasnej obetavej trénerke sa tieto tréningy stali pravidelnou súčasťou môjho života a som za to všetko veľmi vďačná.
2. Cvičenie a tanec sa stali mojou vášňou, odkedy som nastúpila na tanečnú. Najlepšie sa cítim asi v sambe, aj keď mám rada všetky tanečné štýly. Najviac som sa natrápila asi na hodinách jazz baletu, lebo je tam veľmi ťažká rytmika a technika, no myslím si, že mi to dalo veľa.
3. Tancovať som začala vďaka mojej kamarátke, ktorá ma zavolala pozrieť sa na jeden tréning a mne sa to zapáčilo. Tancujem, lebo ma to napĺňa po všetkých stránkach a viem, že pri tanci môžem byť sama sebou bez obáv.
4. Som veľmi rada, že ma tanec drží už tretí rok a keby som sa mala rozhodnúť či začnem znovu, ani chvíľku by som nezaváhala. Ten, kto sa snaží a vloží do toho kúsok seba, sa výsledkov a úspechu vždy dočká.
Daniela, 16 rokov
1. Vystúpenia mám radšej ako tréningy pretože sa tam odzrkadľuje cela naša drina, ktorú vynaložíme na tréningoch. Samozrejme, že bez tréningov by to nešlo, ale vystúpenia sú pre mňa príjemnejšie a viac sa spoznám s mojimi spolutanečníkmi a som obohatená o nové skúsenosti .
2. Najlepšie mi idú tréningy s našou kubánskou lektorkou, kde sa viem vždy viac uvoľniť a naozaj si ten tréning užijem, ale zas mojou slabou stránkou je gymnastika, ktorá je pri tanci veľmi dôležitou súčasťou.
3. Tanec je liek na všetko. Pre mňa by život bez tanca stratil kvalitu. Je to neopísateľný pocit. Keď som šťastná, robí ma šťastnejšou, keď som smutná, rozveselí ma, skrátka dáva môjmu životu zmysel.
4. Tancujem 12 rokov, začo vďačím mojej mamine a hlavne mojej trénerke, ktorá ma vedela vždy správne motivovať a pomôcť mi, nielen čo sa týka tanca, ale aj súkromia. Je to moja takzvaná Latino mama.
Andrea, 16 rokov
1. Ťažká otázka, ale približne rovnako. Na tréningu mám dobrú motiváciu, som šťastná rovnako, ako keď môžem predviesť ľuďom svoj výkon a obdariť ich úsmevom a energiou.
2. Trošku menej skromnosti, ale keď sa mám priznať, asi energické tance ako reggaeton, ale nepohrdnem ani pomalšou bachatou. Trápim sa skôr s gymnastickými prvkami.
3. Dostávam sa do iného sveta, kde som len ja a tanec. Milujem ho, zlé myšlienky odídu okamžite preč. Vie mi vždy dodať energiu a pri ňom cítim, čo je pre mňa najlepšie. Rovnako aj dobrá trénerka mi je oporou, latino je moja druha rodina, na ktorú sa môžem spoľahnúť. Neviem si predstaviť tancovať v inom tanečnom klube.
4. Tancujem už desať rokov a som šťastná, že práve v tomto klube. Môj prvý tanečný tréning nebol posledným, veď aha koľko ma to drží. Absolútne som netušila, že môj prvý krok bude sprevádzaný ďalšími rokmi s perfektnými ľuďmi! 🙂
Latino mama Zuzana
Povedali ste si, to musí byť úžasná trénerka, keď ju jej zverenky nazývajú druhou mamou. Jej meno je Zuzana Melicheríková, 35 rokov – lektorka latinsko-amerických tancov v akadémii tanca Miguela Méndeza.
AKO DLHO SA VENUJETE TANCU?
Naplno posledných 15 rokov. Predtým som sa venovala maľovaniu a jazdeniu na koňoch. Jazdiť som začala ako 5-ročná, ale veľká zima v hale a vysoký kôň ma po pár mesiacoch odradili. S tancom som začala neskoro, ale dobehla som všetko čo sa dalo a stále sa snažím na sebe pracovať a zdokonaľovať sa, aby som bola vzorom pre mojich žiakov a aby môj výkon na pódiu bol prínosom pre diváka.
KEDY JE VHODNÉ PODĽA VÁS ZAČAŤ S TANCOM? AKO SA LÍŠIA TRÉNINGY A VÝUKA PODĽA VEKU DIEŤAŤA?
Zo skúsenosti viem, že keď príde ku mne 5-ročné dieťa a začne s tréningami v tomto útlom veku, po pár rokoch je technicky a fyzicky na tom lepšie ako 17-ročné tanečnice. Prvé dva roky 5-6-ročných detí vyučujeme viac menej vo forme hry, učíme deti počúvať hudbu – nástroje, vytlieskavajú rytmus, učia sa pozície nôh a rúk a trénujeme fl exibilitu. Od 7–10 rokov je dieťa už pripravené na dlhšie tréningy – 1,5 hodiny, ktoré sú už omnoho náročnejšie na techniku tanca a kondíciu. Trénujeme s nimi prejav na tanečné vystúpenia, fl exibilita je už v tomto období na výbornej úrovni. Od 11–14 rokov sa deti učia množstvo choreografi í, pravidelne vystupujú, chodia na sústredenia, aby sa utužil kolektív, absolvujú súťaže, aby sa vedeli porovnať aj s inými skupinami. Od 15 rokov už majú skutočný tanečný život, to znamená tréningy 5 x týždenne – 2 hodiny, gymnastika, balet, teória tanca, turné mimo Slovenska, účinkovanie na festivaloch a podobne.
ČO DÁVA TANEC DIEŤAŤU?
Tanec je korením života, zdrojom dobrej nálady. Dieťa ma vďaka tréningom vštiepenú dochvíľnosť, zodpovednosť, disciplínu. Vďaka tancu má dieťa krásne držanie tela, kultivovanosť prejavu, kondíciu, fl exibilitu a neskutočné zážitky z vystúpení a sústredení. Na tréningoch vznikajú dlhoročné priateľstvá a pokiaľ je lektor vnímavý a miluje svoju prácu, deťom sa stane tretím rodičom a oporou nielen v tanečnom, ale aj súkromnom živote. Odporučila by som tanec všetkým, ktorí milujú hudbu, pretože tanec je oknom do duše každého človeka.
NIKARAGUJČAN, ČO ROZDÁVA TANEC
A toto je človek, čo to má celé na svedomí. Zoznámte sa s Miguelom Angelom Méndezom Lara, zakladateľom tanečného združenia Latino Culture Project, ktoré oslavuje už 29 rokov na Slovensku. Miguel Méndez prišiel ešte do bývalého Československa študovať ako 17-ročný chlapec, keď v jeho rodnej Nikarague zúrila občianska vojna. Na Slovensku vyštudoval vysokú školu, zamestnal sa a založil tanečnú skupinu, ktorá sa počas dlhého 29-ročného obdobia rozrástla a momentálne má jeho projekt 80 aktívnych členov – od 4-ročných detičiek, cez deti a mládež až po dospelých a seniorov.
PREČO BY MALI RODIČIA DETI PRIHLÁSIŤ NA TANEC?
Z môjho pohľadu okrem radosti, tanec prináša deťom aj disciplínu a zodpovednosť. Tiež nadobúdajú zdravé sebavedomie a to ich robí silnejšími ľuďmi. Doba je veľmi zla a skazená, tak tanec je možná forma posilňovať fyzicky aj duševne.
ČO VÁM DÁVA TANEC?
Mne pocit radosti, veselosti, pocit že žijem a neexistujem ako stolička. Dal mi možnosť spoznávať aj ľudí aj svet.
ČO VÁM IŠLO V TANCI NAJŤAŽŠIE A NAOPAK ČO NAJĽAHŠIE?
Ako dieťa som bol plachý, ale časom som nadobudol istotu a stratil som strach, tým som svoj talent využil naplno.
KEBY STE NEROBILI TANEC, ČOMU BY STE SA VENOVALI?
Neviem si predstaviť žiť bez tanca. Ale som vyučeným diplomatom a tieto činnosti nie sú vôbec oddelenie, práve naopak, sú spojené.
AKÝ BOL VÁŠ NAJKRAJŠÍ ZÁŽITOK SPOJENÝ S TANCOM, NA KTORÝ NIKDY NEZABUDNETE?
Keď som prezentoval vlastnú tvorbu cez môj súbor Latino Flash vo vlastnej krajine v Nikarague a pred mojimi rodičmi.
[dropcap type=“1″]F[/dropcap] František Bodnár
[dropcap type=“1″]T[/dropcap] Barbora Žiačiková ml.
