R – Rozprávačka
KM – Krvinka Malvínka
B – Bábätko
SK: Sestričky krvinky
B: Ešte raz!
B, KM:
Aha vonku vidím vodu,
kvapká kvapka z vodovodu.
A už strieka zo sprchy,
na nohy aj na ruky.
A to šteklí, hihihaha,
to je ale haravara.
Každá z nich stíha každú,
hrajú kvapky naháňačku.
R: Ahojte!
KM: Jéj návšteva prišla.
B: Čauko. Akurát sa hráme na kvapkový tanec.
R: A to je čo?
KM: No, to keď je mamička v sprche…
B: …tak jej kvapky stekajú po bruchu…
KM: …a my ich chytáme prstami…
B: (vybuchne do smiechu) …a strašne nás šteklia.
R: To je ale príma zábava. Páni, bábo! Ty si ale veľké!
KM: Dobrá práca, však?
B: Ale krvinka Malvínka
KM: Len sa nehanbi. Celé si to zvládol na jednotku s hviezdičkou. Všetko je na svojom mieste, telo funguje ako má.
R: Prosím, a kedy sa už narodí?
KM: Ach, to keby sme vedeli. Malo by to byť každú chvíľu. Čakáme len na znamenie.
R: Ako keď sprievodca zapíska na píšťalku, keď vypravuje vlak zo stanice?
KM: Nie.
R: Tak niečo také ako zvuk štartovacej pištole, ktorá bežcom oznámi začiatok pretekov?
B: Vedľa, vedľa.
KM: Ešte to by nám chýbalo!
R: Tak potom aké je to znamenie?
KM: Nuž, také… harmonikové.
R: Harmonikové?
KM: Hej, tu sa píše… Pôrod sa začína vtedy, keď sa bruško pravidelne sťahuje a rozťahuje ako harmonika. Najprv pomaly, potom rýchlejšie a rýchlejšie, kým bábätko nepríde na svet.
R: Ach.
KM: Bude tu naozaj tesno.
B: Ešte tesnejšie ako je teraz?
KM: Neboj sa. Na svete je veľa miesta. Keď naň prídeš, všetko sa ti bude zrazu zdať obrovské. Také obrovské, že ani nedovidíš na koniec.
R: Prečo nedovidí?
KM: No, lebo oči bábätka si najskôr musia zvyknúť na svetlo aj priestor. Spočiatku bude vidieť len asi na dvadsať centimetrov.
R: To ma podržte. Počuli ste to deti? To nie je viac ako veľký zmrzlinový pohár so šľahačkou!
B: To akože nebudem poriadne vidieť?
KM: Ale budeš. Len to musí byť blízko. (chichoce sa)
B: Ja sa nechcem narodiť. Chcem zostať v brušku!
KM: Ale, prosím ťa. Nechceš vidieť svoju mamičku a otecka?
B: Možno áno, možno nie.
KM: Nechceš vedieť svoje meno?
B: Moje meno?
KM: Áno, dajú ti ho rodičia, keď sa narodíš.
R: A celý život ťa tak budú všetci volať. Ako napríklad Hyacint Skákavý.
B: To je ale čudné meno.
R: Priznávam, je dosť nezvyčajné, ale to bol len príklad.
KM: Už je to tu. Sestričky krvinky, pripravte sa.
B: Malvínka!
KM: Tu som, nemusíš sa báť. Takto sa narodili všetky deti.
B: Čo mám robiť?
KM: Počkaj, prejdeme si rýchlo spolu zoznam. Takže: si otočený hlavičkou dole – áno, to by sme mali… Keď budeš počuť harmoniku takmer nepretržite, uvidíš pred sebou tunel, na ktorého konci bude svetlo. Musíš ísť za ním. Môžem sa posúvať nožičkami, bude to rýchlejšie. To je môj zlepšovací návrh.
B: Ale čo bude s tebou a tvojimi sestričkami krvinkami?
KM: O nás sa neboj. Už sme svoju prácu vykonali.
B: Ale ja chcem, aby si zostala pri mne.
KM: Chlapček môj, teraz sa sústreď. Mám pocit, že sa niečo deje.
R: Jaj, čo to bolo?
B: To, to… čo sa to deje?
KM: Pst. Počúvajte.
KM: Odteká plodová voda.
B: To akože teraz budem ako ryba na suchu?
R: Je to normálne?
KM: Áno. Znamená to, že pôrod je v plnom prúde.
B: Ejha, tu je ale tesno.
R: Pravda pravdúca. Akoby som mala celé telo zaseknuté v roláku.
B: Och.
KM: Čo sa deje?
B: Posúvam sa nižšie.
KM: To je dobre.
KM: Vidíš tam niečo?
B: Je tam svetlo.
KM: Výborne. Tak sa priprav.
B: Nie, nechcem.
KM: Neboj sa, my ťa so sestričkami krvinkami potlačíme.
B: Ale ja, ja… ja sa bojím.
KM: Nemáš sa čoho báť. Tvoja mamička ťa ľúbi a práve na teba čaká.
B: Čo mám robiť?
KM: Vydržať. A vonku sa nezabudni hneď nadýchnuť.
B: Len či to budem vedieť.
KM: Budeš.
KM: Tak už choď!
R: Pomôžme mu!
KM: Pomôžte mu deti!
KM, R: Tlieskajte a spievajte s nami:
Tak poď, poď, hopi-hop,
vydáme sa na odchod,
v brušku je už málo miesta,
celý svet ti vonku tlieska.
Raz, dva, raz, dva, tri,
otáľať sa nepatrí,
pekne svoju hlávku skloň,
hop-šup a ideš von!
Šup-hop-hop-šup-hop,
poďme chlapček, tak už poď,
nie je to cesty priveľa,
k svetlu na konci tunela.
Tak poď, poď, hopi-hop,
vydáme sa na odchod,
v brušku je už málo miesta,
celý svet ti vonku tlieska.
Raz, dva, raz, dva, tri,
otáľať sa nepatrí,
pekne svoju hlávku skloň,
hop-šup a ideš von!
Šup-hop-hop-šup-hop,
poďme chlapček, tak už poď,
nie je to cesty priveľa,
k svetlu na konci tunela.
detský plač, bábätko sa narodilo
B: Vuá, svetlo, vuá, zima, vuá, vuá. Čo to so mnou robíte? Kam ma to nesiete? Vuá, to je mokré. Vuá. Bŕŕ, tá voda nie je teplá. Vuá. Chcem teplo. Teplo! (Vuá) Tak. To je už lepšie. Čo je to? Prečo mi dávajú na telo tie veci? Vuá. Vuá. Ale je mi v nich príjemne. Už mi nie je chladno. Vuá. Kde je mama? Chcem mamu, mamu, mamičku, vuá.
M: Ahoj Tomáško.
B: To – tomáško?
M: Ja som tvoja mamička.
B: Mamička. Ty si ale krásna, si tá najkrajšia mamička na svete.
M: A tu je tvoj ocko.
T: Ahoj synček.
B: Ahoj ocko. Som tu!
M: Konečne si tu.
B: Na svete je krásne. Ale kde je, kde je… Vuá, vuá. Krvinka Malvínka. Vuá. Kde je moja kamarátka Malvínka?
KM: Už, už idem.
B: Kde si? Nevidím ťa.
KM: To ani nemôžeš. Zmrzlinový pohár so šľahačkou. Pamätáš?
B: Čo s tebou bude?
KM: Neviem presne. Áno, áno. Presne v toto som dúfala.
B: Čo sa deje?
KM: Už ho vidím. Jupí. Odberový vak. Sestričky, to je tá najlepšia správa. Teda hneď po narodení nášho bábätka.
B: Čo je to ten vak?
R: To je také plastové vrecúško, do ktorého sa odoberú všetky krvinky, ktoré boli s tebou v brušku a prežijú dlhý a šťastný život. Spolu ako rodina.
B: To je fajn.
KM: To by som povedala. Ale neboj sa, Tomáško, budeme tu pre teba. Keby si nás náhodou niekedy potreboval, tak ti pomôžeme a opravíme, čo bude treba. Preto sa s tebou nelúčime navždy. Áno, sestričky, naozaj je tu mäkko a príjemne.
B: To je dobre.
M: Tomáško náš maličký, konečne si s nami.
T: Budeme ťa ľúbiť z celého srdca, najviac na svete.
B: Aj ja vás. Dovidenia Malvínka, dovidenia sestričky krvinky. Ďakujem za všetko.
KM: Rado sa stalo. Buď šťastný a zdravý. Želáme ti nádherný život (chichot). Ahoj Tomáško. Už idem, sestričky.
B: Áno, áno. Ale predtým si trochu zdriemnem.
R:
Haja, haja, hajinky,
odpočiň si malinký.
Už je chlapček na svete.
Čo na neho poviete?
Líca plné, oči modré,
U mamičky mu je dobre.
Haja, haji, haj,
Len sa vyspinkaj.
R: Pst, necháme Tomáška snívať.
Takto končí príbeh prvý,
a začína sa ten druhý.
Vedzte teda, milé deti,
že ste mali oba svety.
Narodili ste sa z bruška,
čo vyzerá ako hruška,
a v ňom žila krvinka,
kamarátka Malvínka.
Dovidenia deti…
Celú rozprávku si môžete vypočuť tu:
Postavy nahovorili:
bábätko: Mravec , krvinka Malvínka: Petra Polnišová,
rozprávačka: Bibina Ondrejková, autor textu: Tatiana Kubišová,
autor hudby: Rudolf Pepucha, réžia: Lucia Tarbajová, zvuk: Karol Horváth,
