Sníval si už odmalička, že sa raz staneš extraligovým hráčom? Aké boli tvoje detské futbalové sny?
Áno, odmalička bolo mojim snom, že raz budem hrávať slovenskú najvyššiu súťaž.
Ako si sa dostal k futbalu?
Otec ma raz zobral na prvoligový futbal. Tam sa mi to zapáčilo a rovno som začal chodiť aj ja na futbal.
Kedy a v akom klube si začal s futbalom?
Mal som asi 5 alebo 6 rokov a začal som v Interi Bratislava.
Aké máš spomienky na svoje začiatky?
Veľmi pekné, bolo to iné ako teraz, keď hrám na profesionálnej úrovni. Vnímal som futbal z trošku iného hľadiska ako teraz. Je rozdiel pozerať sa na to z pohľadu 5-ročného chlapca a z pohľadu dospelého človeka.
Aký zážitok sa ti najviac vryl do pamäti?
Zážitkov mám vďaka futbalu veľmi veľa. Jeden z pekných, ktorý mi napadol ako prvý, bol halový turnaj v Budapešti, kde sme hrali s Borussiou Dortmund, akadémiou Realu Madrid a podobnými veľkoklubmi. Hrať proti takýmto družstvám bol pre nás naozaj veľký zážitok.
Na čo ste sa na tréningoch v detstve zameriavali?
Najviac na prácu s loptou a rozvíjanie technických zručností.
Koľko času ste venovali práci s loptou? Ako dlho trvalo, kým si si začal s loptou veriť?
Práca s loptou je u mladých chlapcov na prvom mieste, a tak to bolo aj u nás.
Čo bolo pri začiatkoch s futbalom najťažšie?
Nespomínam si na žiadne negatívum, ktoré by ma odrádzalo od futbalu.
Kto bol tvoj najväčší vzor?
Jednoznačne Didier Drogba.
Bol na tebe badateľný talent už odmalička, alebo si musel veľa drieť?
Nejaký talent tam asi bol. Avšak, samozrejme, je to aj o drine a práci navyše.
Ako si spomínaš na svojich prvých trénerov? Ktorý ti dal najviac?
Na trénerov spomínam len v dobrom, každý jeden mi niečo dal. Ani na jedného nemôžem povedať nič zlé. Ťažko vyzdvihnúť jedného.
Aké futbalové pomôcky ste používali na tréningoch?
Najpoužívanejšou boli pravdepodobne kužele. V tréningu ich využíva každý tréner. Samozrejmosťou sú kvalitné kopačky a lopta.
V akom veku si si uvedomil, že by z teba mohol byť profesionálny futbalista?
Keď som mal 15 alebo 16 rokov povedal som si, že by som sa tým mohol živiť. Bol to môj cieľ.
Akú veľkú zbierku trofejí máš doma?
To je ťažko povedať, v mladosti som získaval individuálne ocenenia, ale aj kolektívne, ktoré sme dostali na turnajoch ako tím. Na významnejšie seniorské trofeje ešte čakám.
Robil si popri futbale aj iné športy? Myslíš si, že je to dôležité?
Nie, nerobil som iné športy. Myslím si, že je dôležité robiť nejaký šport, ale nemusí ich byť veľa, prípadne stačí iba jeden. Je to individuálna záležitosť každého jedného športovca ako sa rozhodne.
Aké vlastnosti by podľa teba mal mať úspešný futbalista?
Cieľavedomosť a disciplínu.
Myslíš si, že sa dá presadiť aj bez talentu?
Každý má v sebe aspoň kúsok talentu, avšak je dôležité ho stále rozvíjať.
Čo by si odkázal deťom a ich rodičom, prečo je futbal ten správny šport?
Futbal je na svete šport číslo 1. Je to kolektívny šport, pri ktorom deti spoznajú veľa nových kamarátov a hlavne využijú rozumnejšie svoj voľný čas. Zašportujú si a zároveň sa zabavia.
VYZNANIE FUTBALU
Ako sa cítiš ako hráč Spartaka Trnava?
Spartak Trnava je jeden z najslávnejších klubov na Slovensku a je pre mňa česť v ňom pôsobiť.
Aká najkrajšia spomienka sa ti spája s pôsobením v tomto klube?
Pôsobenie v Európskej lige, keď sme sa prebojivali do play off.
S kým si v kabíne najlepšie rozumieš?
S Martinom Mikovičom.
Aké skúsenosti ti dal rok v Sparte Praha?
Hlavne skúsenosti. Vyskúšal som si fungovanie v silnom európskom klube a to je na nezaplatenie.
Aké sú tvoje ambície? Kam by si sa chcel posunúť?
Chcel by som si znova vyskúšať pôsobenie v zahraničnom klube.
