S Helenou Krajčiovou a jej partnerom Martinom Hasákom sa rozprávajú Petra a Mravec.
A čo tebe Helenka lezie na mužoch na nervy?
Helenka -…???? Zlá otázka. Generálne nie je niečo čo by mi išlo na nervy. Ja mám mužov rada! Určite nepatrím k ženám, ktoré povedia: „Chlapi “ a prevrátia oči. Určite aj kvôli Martinovi, na ktorom nebadám nič také ako neporiadok, nespoľahlivý, zas tam nebol, na čo sa ženy obyčajne sťažujú.
Pomenuj dve vlastnosti, ktoré by si doprial deťom po partnerke?
Martin – Ja by som chcel, aby mala Anika Helenkin softvér. Taký pokoj, rozvahu, schopnosť vidieť svet lepším, vidieť pohár poloplný, nie poloprázdny.
A naopak ty po partnerovi?
Helenka – Dobré baterky, obrovskú cieľavedomosť a schopnosť doťahovať veci dokonca. To sa aj ja od Martina učím.
Obaja ste z umeleckej oblasti. Rozoberáte doma pracovné záležitosti, „nosíte si prácu domov“?
Helenka – Áno, normálne sa o tom rozprávame a nevyhýbame sa tomu. A zabávame sa na tom, čo bude robiť Anika. Všetky tie odpovede sú v tomto veku veľmi zábavné. Naposledy mi povedala, že ona sa bude živiť tým, že bude pozerať obrázky a bude mať k tomu svoj počítač, lebo tatinko veľa robí na počítačí… Veľmi sa mi to páčilo, tak som ju v tom podporila. Nech pozerá obrázky a bude sa možno raz venovať výtvarnému umeniu.
Helenka, ktorá pracovná pozícia ti je najmilšia: herecká, spevácka, dabing?
Helenka – Keď hrám v nejakom dobrom predstavení, to je pre mňa vždy zážitok. Vtedy, keď to dohrám, mám naozaj pocit šťastia. Vystúpenie pre živým publikom, je úžasné.
Dá sa bezproblémovo zladiť herectvo, Fragile, materstvo, partnerstvo a racionálne si spraviť rozvrh na 24 hodín aj so spánkom?
Helenka – Toto je trošku problém. Krátke sú tie dni. Často si hovorím, že všetko v poriadku, len keby mal deň viac hodín, to určite poznáte..
Keď sa predsa len stane, že máte spoločný voľný čas, ako ho trávite?
Helenka – Keď je to len pár hodín, tak radi zájdeme do obľúbenej kaviarne, lebo je to neďaleko, po ceste máme hojdačky, to si veľmi užívame. A keď je toho času viacej, tak radi zájdeme k mojim rodičom, teraz by som napr. chcela navštíviť sestru, proste ja mám rada návštevy. Stretávame sa s kamarátmi, s ktorými máme aj iné väzby, ako pracovné. Trebárs kamarátka z vysokej školy, alebo ešte z konzervatória. Lebo v tých pracovných sme spolu dosť často. Niekedy sa tie prcovné a priateľské vzťahy prekrývaju a to je tiež veĺmi fajn. Takými ľud’mi sú pre mňa napriklad Soňa Norisova’a Kamil Mikulcí’k. Sme spolu v divadle, vo Fragile a ešte spolu aj radi vybehneme na kávu. Mne to pripadá veľmi pekné a to najnormálnejšie, čo by ľudia mali robiť. V rámci voľna stretávať sa rozprávať sa s priateľmi .
Konzultujete medzi vami dievčatami, ale aj s chlapmi v zákulisí, pri skúškach a prípravách vystúpení výchovné, materské a partnerské záležitosti?
Helenka – Určite. Aj pri cestovaní, aj v tých šatniach… Máme trebárs predstavenie Nevyliečiteľný, a tam sme vždy v jednej šatni a na to sa tešíme. To je , ako keby sme spolu išli na večeru. Sme tam hodinu, všetci si všetko povieme, poradíme si, povieme si kto, čím žije. Je to strašne fajn.
Ako vyzerá u vás taký večer, keď skončíš s predstavením, alebo koncertom niekedy okolo jedenástej?
Helenka – Stáva sa, že prídem domov aj o druhej v noci, podľa toho, ako som ďaleko. Ale keď vojdem do bytu, vidím v predsieni dvoch spiacich psov, tých pohladkám, pozriem sa, ako spia títo dvaja, či malinká už je v manželskej, alebo ešte vo svojej izbičke, skontrolujem ich zaľahnem a idem spať.
