Keď rodičovské dávky nestačia

Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo v roku 2014 na Slovensku na rodičovskej dovolenke takmer 80 tisíc žien. Pre korektnosť dodajme, že popri nich ešte aj zhruba 500 mužov, čo je však pomerne zanedbateľný zlomok, ktorý si pre potreby tohto článku dovolíme ignorovať. V dobrej viere, že redakciu ani autora nikto nenapadne za rodovú diskrimináciu a sústredenie sa iba na „klasický model“, t.j. na matku starajúcu sa doma o dieťa do 6 rokov

Nie je dovolenka ako dovolenka…

Aj keď z emocionálneho hľadiska je obdobie bezprostredne po narodení potomka a prvé roky starostlivosti o neho v absolútnej väčšine rodín mimoriadne krásnou etapou, pre matku to rozhodne nie sú iba slastné či oddychové mesiace alebo roky a aj preto bolo už nespočetnekrát skonštatované, že pojem „dovolenka“ pôsobí – mierne povedané – trocha dehonestujúco. Nie je to však len slovenské jazykové špecifikum. Slová s porovnateľným významom evokujúcim viac oddych než zodpovedné obdobie starostlivosti používa v tomto kontexte väčšina známych jazykov, či už ide o angličtinu (maternal leave), nemčinu (Mutterschaftsurlaub), alebo trebárs aj maďarčinu (szülési szabadság), poľštinu (urlop macierzyńsky) alebo ruštinu (декретный отпуск). Nech už však túto misiu nazveme akokoľvek, nič to nemení na jej obsahu. A na náročnosti. Okrem mnohého iného, aj na náročnosti finančnej.

Dávky pomôžu, no nezabezpečia

Štát poskytuje matkám, resp. rodinám starajúcim sa o dieťa, viacero rôznych dávok, príspevkov a príplatkov, diferencovaných podľa počtu detí, podľa ich veku, prípadne aj podľa sociálnej situácie rodiny, v ktorej dieťa vyrastá. (Podrobnosti na stránke ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/podpora-rodinam-detmi/ ) Ťažko však očakávať, že tieto zväčša symbolické príspevky pokryjú všetky potreby dieťaťa a, samozrejme, aj jeho matky, ktorá v čase starostlivosti oň, najmä v prvých mesiacoch po pôrode, žiadny iný príjem nemá šancu získať. V tomto kontexte mimoriadne povzbudivo pôsobí nedávna iniciatíva poslancov Európskeho parlamentu unifikovať pravidlá materskej dovolenky pre celú Európsku úniu a to na poskytovanie 100% z predchádzajúceho platu najmenej počas 20 týždňov. Dnešný stav je taký, že rodičovská dovolenka trvá najmenej 20 týždňov v 11 krajinách únie. Dovolenka je platená vo výške 100 % mzdy len v 3 krajinách. V ostatných krajinách náhrada kolíše od 55 % do 90 %. Pokiaľ ide o 16 krajín, v ktorých je materská dovolenka kratšia ako 20 týždňov, príslušní rodičia dostávajú 100 % platu v 12 zo 16 krajín. Iniciatíva zaujímavá a budúcimi „dovolenkujúcimi“ mamičkami určite vítaná,  zatiaľ je však veľmi otázne, či v dnešných napätých deficitných rozpočtoch bojujúcich o každé euro, je reálne takéto prilepšenie v dohľadnom čase očakávať. Je teda jasné, že finančná sebestačnosť ženy na materskej či rodičovskej dovolenke postavená výhradne na sociálnych dávkach, je len ťažko predstaviteľná – pokiaľ chceme hovoriť o zabezpečení bežného stravovacieho, zdravotného či hygienického štandardu. Ideálne riešenie je každému jasné: je ním, samozrejme, zodpovedný partner s primeraným stabilným príjmom. V krajnom prípade aj rodičia alebo iní blízki, ktorí pomôžu. Čo však, ak takých niet?      

shutterstock_120866929

Kde na to vziať?

Finančné produkty špeciálne určené na preklenutie núdze počas rodičovskej dovolenky sa na trhu príliš neobjavujú, resp. prakticky vôbec neexistujú. Rýchly prieskum na googli po zadaní úlohy nájsť „finančné produkty pre ženy na materskej“ však prekvapivo vygeneruje desiatky ponúk od mnohých subjektov nášho domáceho trhu – akoby celkom adresne cielených práve na túto „našu“ skupinu. Spoločným menovateľom týchto odkazov je, že ani jeden nepatrí licencovanej banke. Tie totiž pomerne zodpovedne – viaže ich k tomu aj zákon – preverujú bonitu žiadateľa o úver a k bonite patrí aj aktuálny príjem. Preto mamička na materskej veľa možností, ako získať pôžičku v banke, nemá. Nie je to však úplne beznádejné – pokiaľ má napríklad s bankou už nejaký predchádzajúci dobrý vzťah, alebo dokáže dôveryhodne presvedčiť o svojej schopnosti pôžičku splácať, napríklad aj s pomocou odloženia prvých splátok o niekoľko mesiacov – banka jej úver môže poskytnúť. Pokiaľ by potom aj počas trvania takéhoto úverového vzťahu došlo k skomplikovaniu situácie dlžníčky a tá by sa dostala do situácie, že by dohodnuté splátky nemohla banke včas uhrádzať – nešlo by o nič fatálne. Absolútnou nevyhnutnosťou však v takej chvíli je začať s bankou čo najskôr komunikovať a problém spoločne riešiť. Či už novým odkladom splátok, ich znížením alebo – čo je dnes trendom a výhodným riešením zároveň – zlúčením viacerých klientkiných alebo rodinných úverov do jedného (tzv. konsolidáciou) s celkovou nižšou (lepšou) splátkou. A nie je vôbec podmienkou, že všetky splácané pôžičky musia byť len od jednej banky. Skonsolidovať sa dajú úvery, rôzne prečerpané limity na kreditných kartách alebo aj iné splácané záväzky od viacerých subjektov do jediného produktu splácaného jednou nižšou sumou. V niektorých prípadoch sa dokonca dá dohodnúť aj na istom zvýšení existujúceho úveru. Podstatné je nezatvárať oči v akejsi naivnej predstave, že „to nejako dopadne“, ale naopak byť aktívny a spolu s bankou riešiť problém so splácaním hneď v jeho v zárodku. Nikdy nečakať až na upomienky alebo prvé kroky začínajúceho vymáhania pohľadávky. Banka sa s vami vždy dohodne, ale musíte jej dať šancu, potom ju dá aj ona vám.

V nebankovkách opatrne

Celkom inak je to pri inštitúciách ktoré vypadli z nášho „googlovského“ hľadania. Tie vám peniaze radi poskytnú bez toho, aby skúmali vašu schopnosť splatiť ich. A tiež bez toho, aby ste zasa vy mali čas a možnosť dôkladne skúmať, k čomu presne ste sa zaviazali. Pohľad na pár desiatok alebo stoviek eur pripravených na pulte má magickú moc a ľudia v nebankovkách to dobre vedia. Vedia, že vy peniaze potrebujete a v danej chvíli vás netrápi (alebo skôr netušíte), že za každé požičané euro ich budete musieť vrátiť tri, často päť, niekedy možno až desať. A ak nebudete môcť vrátiť? Hm…. Tie tragické príbehy o stratených strechách nad hlavou sú známe. A na ich začiatku niekedy bolo možno len pár desiatok či stoviek eur. Pôžička od nebankovej spoločnosti je síce (zväčša) úplne legálna, naozaj mimoriadne jednoduchá, pohodlná a rýchla, pôsobiaca veľmi dôveryhodne a často je klientovi priam vnucovaná – ale cena za ňu býva takmer vždy extrémna. A to aj vtedy, ak ju včas a riadne splatíte, keďže úrokové sadzby dosahujú desiatky, občas až stovky percent ročne. Ak už naozaj niet iného východiska a nebankovka je posledná reálna šanca, kde získate nevyhnutnú finančnú injekciu, treba siahnuť po čo najnižšej sume, splatiť ju podľa možnosti čo najrýchlejšie a hlavne nikdy nie ani jediný deň po splatnosti. A napokon – dôležité je nielen prečítať, ale aj jasne porozumieť všetkým ustanoveniam takejto „úverovej zmluvy“ skôr, než ju podpíšete.

[dropcap type=“1″]T[/dropcap] Igor Barát, Poštová banka