Kto by ho nechcel? Úspech predsa v živote znamená uznanie, dobré postavenie, vyššiu životnú úroveň a mnoho ďalších výhod. Tak to vnímajú dospelí s dávno vytvoreným hodnotovým rebríčkom. Úspešní ľudia sú „in“, majú dobré auto, nadštandardné bývanie, chodia na dovolenky a v značkovom oblečení. Aj preto prízvukujeme deťom, nech sa dobre učia, aby mali v živote všetko. Mať „všetko“ je však v ich ponímaní mať rodičov, ich pochopenie, pomoc a záujem o ich aktuálne prežívanie. Len vaše porozumenie a pozornosť ich môžu motivovať a v prípade horších školských výsledkov viesť k dôslednejšej príprave. Aby sa známky v škole nedostali na druhú koľaj, dajte pozor aj na vyťaženie dieťaťa mimoškolskými aktivitami. Alebo sa jednoducho vžite do ich kože…
Motivujte ho v snahe napredovať
Dieťa je na úspech orientované odmala. Aj preto je veľmi dôležité, aby rodičia podchytili snahu dieťaťa hneď v úvode. „Prváčik príde do kolektívu a chce podať dobrý výkon. Všetky šesťročné deti však nie sú rovnako vyzreté,“ upozorňuje špeciálna pedagogička Martina Broškovičová. Zo skúsenosti vie, že niektorí rodičia vezmú domácu prípravu dieťaťa na ľahkú váhu a buď sa jej nezúčastňujú, alebo sa pri nej vyskytnú málo a nesprávnym spôsobom. „Pri malých školáčikoch je vhodné presvedčiť sa, či dieťa porozumelo úlohe a naviesť ho na správnu cestu. Nad úlohou má potom pracovať samostatne. Následná kontrola čiastkových úloh je dôležitá dovtedy, kým si dieťa nevytvorí návyk a zručnosť. Až potom môžeme dieťa nechávať s úlohami samé a kontrolovať iba výsledok. [pull_quote_center]Dieťa je na úspech orientované odmala. Aj preto je veľmi dôležité, aby rodičia podchytili snahu dieťaťa hneď v úvode.[/pull_quote_center] Pri opakovaní rovnakých chýb je nutné zúčastňovať sa na ich odstraňovaní dovtedy, kým nepominú,“ radí odborníčka. Pri starších školákoch je zas vhodné ubezpečiť sa o pochopení učiva a dôslednej príprave cielenými otázkami k jeho obsahu. Každú snahu treba oceniť úprimnou pochvalou a vyjadrením spokojnosti. Deti sú veľmi vnímavé a svojho rodiča ľúbia. Aj preto sú schopné, neuvedomujúc si zatiaľ vlastný prospech zo štúdia, dosahovať lepšie výsledky.
Pochopila to aj Lenka, mama piatačky Janky. S prechodom na druhý stupeň a variovaním učiteľov prestala jej dcéra zvládať množstvo učiva. Na neúspech reagovala plačom doma i v škole. „Po porade so psychologičkou a špeciálnou pedagogičkou, ktorá dohliada na Jankine problémové predmety v škole, sme si našli systém prípravy na vyučovanie. Uvedomila som si, že som podcenila upozornenia triednej učiteľky už v závere prvého stupňa základnej školy. Aj vtedy si Janka dokázala obsah učiva istých predmetov osvojiť iba s mojou pomocou a neefektívnym bifľovaním sa. Naučené zakrátko zabudla. Dnes sa učí systémovo, zapisovaním hlavných bodov učiva a obe sme sa naučili ešte jednu vec. Že porovnávať sa má Janka iba s vlastnými výsledkami a každý, hoci aj malý pokrok, považovať za krok vpred,“ hovorí vďačná mama Lenka.
[pull_quote_center]Zlé vysvedčenie nie je prekvapením pre žiadneho rodiča, pokiaľ rodičia medzi sebou komunikujú a majú rovnaký záujem o vzdelávacie výsledky dieťaťa, tvrdí odborníčka.[/pull_quote_center]
Každé je niečím výnimočné
A azda si to väčšina rodičov uvedomuje. Výnimočnosť ale nezahrnuje balíček „všetko v jednom“. Jeden žiak má ukážkovú logiku, iný ohromný talent na tvorivú činnosť a ďalší je zdatný po technickej stránke či v športe. Aj pri umiestnení v jednej či viacerých top pozíciách ich môžu potrápiť poruchy učenia, nedostatočná adaptácia na školské prostredie či problémy v rodine. Nuž a veľmi podstatným parametrom pri nepriaznivých vyučovacích výsledkoch je únava. Zvlášť pri náročnom tréningovom harmonograme vo vychytených športových disciplínach. „Syn, šiestak, je na ľade štyrikrát v priebehu týždňa a tréningy sa mu začínajú o štvrtej popoludní,“ hovorí Milan o svojej hokejovej nádeji. Počas víkendov máva Daniel zápasy a preto doma chápu, že nestíha byť jednotkár, ba občas ani dvojkár. „Napriek tomu dosahuje slušné výsledky, hoci sme si prešli všeličím,“ priznáva otec. Po zhoršení známok v minulom roku nastalo dočasné zúženie tréningového plánu, kým sa celá rodina, vrátane Daniela, nezosúladila. „Po dohode so synom ho vyzdvihujeme hneď po vyučovaní. Pred tréningom si urobí úlohy a potom sa učí. Občas to zvláda aj naopak,“ hovorí Milan o ochotnom a fungujúcom scenári. Nie všetci rodičia však dokážu vhodne posúdiť, kde sa nachádza hranica medzi láskou a neznesiteľnou záťažou. „Mnohí nepoľavia z nárokov na dieťa ani pri maximálnom vyťažení a za zlú známku udeľujú trest. Jeho dĺžku v zlosti dokonca aj neprimerane prešvihnú,“ hovorí zo skúsenosti špeciálna pedagogička Ivana Hajková. Je presvedčená, že zlé vysvedčenie nie je prekvapením pre žiadneho rodiča, pokiaľ rodičia medzi sebou komunikujú a majú rovnaký záujem o vzdelávacie výsledky dieťaťa. „V čase internetovej žiackej knižky a pri zasielaní upozorňujúcich správ o neprospievaní žiaka majú vždy informácie včas,“ potvrdzuje skúsená odborníčka bežnú prax škôl.
Z čoho pramení zlosť?
Pozícia žiakov, rodičov i učiteľov sa oproti predchádzajúcim desaťročiam zmenila. V školách sú k dispozícii asistenti pre žiakov so zdravotnými znevýhodneniami i špeciálni pedagógovia. „V súčasnosti je oveľa vyššia súčinnosť školy s rodinami. A nemálo rodičov využíva možnosť spolupráce s následným efektom,“ prezrádzajú špeciálne pedagogičky Martina Broškovičová a Ivana Hajková. Každému dieťaťu sa môže stať, že sa mu nedarí. Neznamená to však zakázať mu to, v čom je dobré. Miesto zlosti, výbuchov a výčitiek, ako učenie flákajú, je na mieste preveriť si, či prípravu skutočne podcenili. V talóne môžu byť úplne iné dôvody. Rodičia, ktorí čakajú s akýmkoľvek krokom až na upozornenie pedagóga, môžu situáciu zbytočne vyhrotiť. Vtedy je už otázne, či je zlosť skutočne zlosťou na dieťa alebo na vlastnú nedôslednosť. „Aj v najzložitejších prípadoch sa treba upokojiť, obrniť trpezlivosťou a pýtať sa vhodne kladenou otázkou na daný problém,“ pripomína Ivana Hajková. Vhodne kladené otázky by nemali obsahovať podráždený tón a mali by ponúknuť možnosť pomoci v podobe vysvetlenia, doučovania či vyhľadania odborníka. „Odľahčiť situáciu však neznamená bagatelizovať ju v očiach dieťaťa,“ opäť pripomína Martina Broškovičová. V momente, keď nastúpi problém, treba, naopak, zmobilizovať všetky dostupné prostriedky na dosiahnutie lepšieho výsledku. A predovšetkým venovať vlastnému dieťaťu seba, svoj čas a svoju spoluúčasť na riešení problému.
[pull_quote_center]V momente, keď nastúpi problém, treba zmobilizovať všetky dostupné prostriedky na dosiahnutie lepšieho výsledku. A predovšetkým venovať vlastnému dieťaťu seba, svoj čas a svoju spoluúčasť na riešení problému.[/pull_quote_center]
Zlé známky sa len tak na vysvedčení neocitnú. A ak tam predsa len sú, treba si uvedomiť úlohu rodiča. Tá nespočíva iba v pravidelnej kontrole žiackej knižky, ale v aktívnej prítomnosti na ceste od prípravy až k ohodnoteniu dieťaťa. Takáto účasť je dokonca dôležitejšia, než samotný výsledok. „Len vtedy vie rodič posúdiť, koľko úsilia naň dieťa vynaložilo a nakoľko je zvolená cesta k cieľu tá pravá,“ podotýkajú na záver skúsené pedagogičky.
[dropcap type=“1″]T[/dropcap]Katarína Kopcsányiová
