Ako zvládli pôrod ostatné

Literatúra nie je na omyle, ak tvrdí, že každý pôrod má tri doby. Počas nich sa však rodičky obvykle stretávajú aj so scenárom plným drobných či väčších zápletiek. Máte aj vy jedinečné spomienky? Aktérky nasledujúcich príbehov istotne áno. Doprial im ich sám život.

SYLVIA, 38 ROKOV, ADMINISTRATÍVNA PRACOVNÍČKA

Expresná matka a čičmiansky vzor

Pri spomienke na môj druhý pôrod sa musím pousmiať. Navyše mi ho pripomína moja druhá dcéra Paťka, ktorá má od nápadu k činu vždy krátku cestu. Prenášala som ju po termíne jediný deň, ale manžel si užil za pár hodín poriadne zmeny mojich nálad. „Nechceš skúsiť schody?“ – navrhol zo zúfalstva. Bojovne som si chytila svoje tehotenské bruško, obula dreváky a stúpala o poschodie vyššie. Len čo som dosiahla posledný schod, bum! Praskla mi plodová voda! Nikdy nezabudnem, ako som manžela upokojovala, že máme čas. Sprcha, obliecť, zbalená taška a už sme sa šinuli autom desať kilometrov do pôrodnice. Pociťujúc výrazné kontrakcie a tlaky v podbrušku som si už nebola istá naším náskokom a keď ma vo výťahu pôrodnice ukladala pôrodná asistentka na lôžko, rodila som už hlavičku. Na sálu sme nedošli. Paťka to vzala hopom a v náručí sa mi ocitla už na chodbe. Keď sa ju teraz, už dospelú, snažíme v akomkoľvek konaní spomaliť, so smiechom poznamená: „Tí, ktorí majú čas, sa niekedy nedostanú načas tam, kam majú.“ Nuž, má pravdu. Na pôrodnej sále som už dostala len tri preventívne stehy s dôvetkom lekára: „Za expresný pôrod čičmiansky vzor zadarmo!“


shutterstock_361650179

NAĎA KARVAIOVÁ, 36 ROKOV, OPERÁTORKA VÝROBY

Sanitka to nestihla

S vidinou pokojne stráveného príchodu Nového roka som sa nechala koncom decembra v poradni pre tehotné mamičky učičíkať, že pôrod ešte počká. Posledné dni starého roka sa ozývali bolesti, ignorujúce termín deviaty január. Rodiť som chcela u svojej gynekologičky v neďalekom meste. Keby som vedela, čo sa zomelie o dva dni, ani sa od nej nepohnem. Keď som deň pred Silvestrom vstala, sneh už siahal po plot a snežilo ďalej. Pomyslela som si: „Len aby to nebolo dnes!“ Cítila som totiž bolesti a tie neutíchli ani popoludní. Z garáže sme auto nedostali, o druhej sme zavolali sanitku. Z polhodiny na jej príchod sa stalo niekoľko adrenalínových hodín so zapojením skvelých susedov. Pomoc vyslaná z dvoch smerov uviazla v závejoch, preto svokra zavolala dve zdravotné sestry z obce. Nikdy neboli pri pôrode, spolu s manželom to ale skvelo zvládali a ja som dúfala v príchod zdravotníkov. Sused zatiaľ odhŕňal na svojom traktore sneh z ulice, aby bola voľná. Pôrod doma ma zastihol nepripravenú a aj po rokoch musím konštatovať, že sa to s prvým pôrodom dcéry v bezpečnej blízkosti lekárov nedalo porovnať. Skúsenú gynekologičku sme mali iba „na telefóne“ a moje susedy, našťastie, nezutekali ani po päťnásobnom prerušení spojenia. Zohrievanie vody, nožničky dezinfi kované nad plameňom, plachta pre dieťa, nahriate detské oblečenie, či dokonca šnúrka z čiapky plyšového macka na podviazanie pupočníka. Pripravili všetko a pomohli mi aj pri ťažkostiach v závere. Sanitka prišla dve minúty po všetkom a do pôrodnice nás už brala dvoch. Mňa a v poradí šiesteho Jožka v rodine.

[dropcap type=“1″]T[/dropcap] Katarína Kopcsányová